Zmenený svet
Keď som bola malá, žila v našom mestečku na Orave zošúverená starenka. Voľakedy vraj bývala so svojou mamou na samom konci mestečka. Otca stratila ešte ako dieťa. Na Vianoce išiel do lesa odpíliť jedličku a roztrhali ho vlci. Ostali po ňom len čižmy s nohami.
Jozefína Lakeťová, ešte ako dievka, čakávala každý Veľkonočný pondelok na kúpačov. V našom kraji muži nešibú. Vylievajú na dievky vedrá vody a ak je blízko potok, odvlečú ich tam a ponáraju medzi škrupinkami ľadu. Dievky pištia, naoko sa hnevajú – a na druhý deň sa vychvaľujú, koľkokrát sa museli prezliecť. Hovorí sa, že „neokúpaná“ dievka sa nevydá, pekná oškaredie a škaredá neopeknie.
Jozefína Lakeťová mala smolu. Kým sa kúpači dostali k ich chalupe, nevládali ani chodiť. Podgurážení popadali neďaleko chalupy, tí menej zdatní ani do večera nevstali,
k Jozefíne sa nedostali.
Raz pred Veľkou nocou jej mama poradila, aby vycestovala na Dolniaky k strynej. „Tam sú iní mládenci. Pijú víno, nie pálenku. Z vína je človek veselý a neváľa sa po zemi.“
Dcéra poslúchla. Po Veľkej noci sa z Dolniakov vrátila veselá, šaty jej voňali orgovánom. Istý mládenec vraj na ňu vylial skoro celú fľaštičku, v ktorej plával orgován. Vodou ju nepoliali, ale poriadne vyšibali korbáčom. Na Orave o takom dačom ani nepočuli.
Jozefína strynú ešte niekoľkokrát navštívila a vydala sa za Vincenta Príbeckého, mládenca, ktorý na ňu vylial fľaštičku s orgovánom. Presťahovala sa na Dolniaky. Jej manžel mal taký zvyk, že nielen na Veľkú noc, ale aj počas roka ju často šibal. Namiesto korbáča ju mlátil všetkým, čo pochytil. Jozefína sa mame v liste posťažovala. „Radšej by som zniesla, keby ma oblieval každý deň, ako toto.“
„Aký kraj, taký mrav,“ utešovala ju v liste mama. „Priveď ho na Vianoce k nám, pošleme ho odpíliť jedličku.“
Na Vianoce sa vrátil z lesa s jedličkou. Mama lamentovala:
„Čo je to dnes za zmenený svet? Už ani vlkov niet ako voľakedy!“
Oľga Feldeková