Záchranárska siréna húka v lete častejšie

 

Správanie ľudí sa podľa neho v porovnaní so stavom pred pár desaťročiami zmenilo. Zatiaľ čo na vidieku ľudia nečakali a chlapa aj s nohou ťažko poranenou pílou naložili do osobného auta, Bratislavčania boli rozmaznanejší a volali niekedy záchranku aj vtedy, keď im nezabral liek do piatich minút. Dnes sa sily vyrovnali, nie je rozdiel v sortimente dôvodov výjazdov medzi väčšími mestami a malými obcami. A v istých prípadoch sa ich obyvatelia správajú identicky.

 

Stačilo by pár pohárov vody

V lete sa pomyselné brány urgentného príjmu všetkých nemocníc vrátane ružinovskej otvárajú častejšie ako vo zvyšok roka. Najmä v horúcich dňoch majú minimálne o 25 percent viac pacientov. Neraz ide o slabosť či kolaps a hlavným dôvodom býva nedostatočný pitný režim. V horúčave sa totiž viac potíme a strácame mimo bežného necelého litra ďalšie dva až tri, no zabúdame ich dopĺňať. Krv sa vtedy zahusťuje a nedokáže tak operatívne transportovať kyslík do orgánových systémov a odvádzať odpadové látky. Mozog, srdce, pľúca i obličky pracujú za zhoršených podmienok, preto pociťujeme malátnosť, poruchy pamäti a slabosť. „Ľudia hneď volajú pohotovosť a žiadajú infúziu. A pritom by stačilo ísť do tieňa, pohodlne si sadnúť alebo i ľahnúť a pomaly vypiť liter vody. To je celý zázrak,“ hovorí záchranár. Špeciálnou kategóriou sú chronickí pacienti, najmä s problémami srdcovo-cievneho systému, ktorí robia tiež chyby. Počas extrémnych teplôt by mali zostať doma, vetrať len pred východom a po západe slnka, a počas celého dňa nechať žalúzie alebo závesy úplne zatiahnuté, aby sa interiér nevyhrieval. A, samozrejme, priebežne by mali dodržiavať pitný režim. „Existuje jednoduchý test na kontrolu, či organizmus disponuje dostatkom tekutín. Zlou správou je tmavožltý a zapáchajúci moč, správne by mal byť bezfarebný alebo svetložltý bez zápachu,“ vysvetľuje docent Dobiáš.  

 

Riešením je prevencia

Ako predísť kolapsovému stavu z horúčavy? Podľa odborníka treba vypiť každú  hodinu dve deci tekutín. Lepšie sú vlažné a teplé nápoje, na ohrievanie chladených vyvinie organizmus energiu, čím sa provokuje produkcia tepla. Strava má byť ľahká a v menších množstvách, pretože spracovanie potravy organizmus tiež rozohrieva. Pomáha i ovievanie vejárom a navlhčovanie tváre a rúk vodou. No vlažnou, pretože studená spôsobí stiahnutie ciev na pokožke, čím sa odparovanie skomplikuje. Krátke šortky a tričká paradoxne neprispievajú k pocitu pohody. Aj obyvatelia rovníkovej Afriky nosia ľahké, ale dlhé habity, ktoré vytvárajú vrstvu medzi šatami a telom ako účinný izolátor. Zásadne sa netreba vystavovať priamemu slnku medzi 11. a 15. hodinou a v kritických dňoch sa môžeme ísť schladiť na 2 hodinky do klimatizovaného obchodného centra.

 

Hubárov ubudlo

K typicky dramatickým situáciám, keď niekto z rodiny vytáča číslo záchranárov, sú bolestivé tráviace ťažkosti, ktoré občas postihnú viacerých jej členov. Najmä, ak skonzumovali rovnaké jedlo kontaminované salmonelózou, čo sa občas stáva aj v lepšej reštaurácii. Prípadne neodolali vlašskému šalátu utopenému v majonéze či riskovali rýchly obed zo stánku, ktorý vzbudzuje pochybnosti o kvalite uskladnenia hamburgerov a bagiet. „Chybu robia aj tí rodičia, ktorí dajú ťažko stráviteľné jedlo z húb dieťaťu mladšiemu ako šesť rokov. O hazarde amatérov, ktorí si trúfajú ukuchtiť pokrm z neznámej huby, ani nehovoriac. Ale počet otráv z húb a najmä smrteľných je menej ako v minulosti. Ľudia sú viac informovaní o rizikách, máme aj lepšie liečebné možnosti poškodenej pečene a najmä sa už toľko nehubárči, skôr sa sedí pred televízorom,“ dodáva s úsmevom docent Dobiáš. 

 

Radšej nad ako pod hladinou

V horúčave nás to ťahá k vode. Osvieži, poskytne očakávaný oddych, úľavu v sparných dňoch. No príjemný relax sa niekedy zmení na tragédiu. Utopení plnia štatistické kolónky približne rovnakými číslami už roky. Na celom Slovensku ide o 150 až 200 prípadov ročne, z toho polovica sú deti, často malé. Idú do bazénu bez dozoru, pri šantení s ostatnými sa ľahko dostanú pod hladinu, čo si ani nikto nevšimne. A na stratu vedomia stačia dve-tri minúty. Chlapci zase testujú svoje možnosti a skáču do jazera napriek neznalosti prostredia. A potom niekedy narazia na hranu skaly a nešťastie je na svete. Ak sa aj neutopia, hrozí im vážny úraz hlavy alebo poškodenie miechy. Podľa záchranára: „Častou príčinou topenia je, že ľudia idú plávať pod vplyvom alkoholu, keď nie sú schopní zhodnotiť žiadnu situáciu reálne, alebo s plným žalúdkom. Krv sa premiestňuje vždy tam, kde ju organizmus najviac potrebuje. Po najedení ju presmeruje na tráviaci systém, preto prichádza pocit ospalosti a pri snahe venovať sa pohybovým aktivitám sme neúspešní. Svalom vtedy chýba pre nedostatok krvi energia, čo je príčinou svalových kŕčov a napokon paniky, ak sa tak udeje v hlbokej vode.“ Problém môžu mať aj pacienti s vysokým krvným tlakom, ktorým hrozí cievna príhoda, alebo diabetici, ktorým pri vyššej námahe klesá cukor v krvi, čo má za následok stratu vedomia vo vode. V sparných dňoch treba preto ísť do vody opatrne a telo postupne ochladzovať. A to platí aj pre zdravých jedincov.

 

Nechce sa nám zachraňovať?

Mnohé nehody vrátane tých letných by sa mohli končiť menej tragicky. Keby sme sa my všetci nespoliehali výhradne na profesionálnych záchranárov, ale naopak, už v prvých dôležitých minútach, kým príde záchranka, by sme dokázali správne zareagovať. „Vo Švajčiarsku a v Nórsku ovláda prakticky poskytnutie prvej pomoci až 80 percent obyvateľstva. Na Slovensku len 5 percent,“ konštatuje docent Dobiáš. Kto má však záujem, môže si svoje vedomosti a schopnosti o túto oblasť rozšíriť, a tak raz možno v núdzi pomôcť priateľovi, sestre alebo i cudziemu človeku. Stačí sa zadarmo zaregistrovať na stránke Krajina záchranárov (www.prvapomoc.sk) a absolvovať on-line nácvik prvej pomoci pri zastavení dýchania, krvácaní z rany, zlomenine, popálenine či pri srdcovom infarkte. 

 

Alžbeta Slováková

Snímky: autorka