Václav Mika, kandidát na primátora Bratislavy: Spoločne pomôžme Ružinovu rásť

Skúsený manažér, ktorý úspešne riadil veľké spoločnosti, sa rozhodol uchádzať o hlasy Bratislavčanov v novembrových voľbách na primátora. Čo ho k tomu viedlo a ako dokáže prispieť k zlepšeniu života v našom meste a Ružinove, sme sa rozprávali s Václavom Mikom.

 

Existuje podľa vás účinný recept na to, aby mali obyvatelia našej mestskej časti kde zaparkovať?

Som presvedčený, že áno. Volá sa to jednotná parkovacia politika, ktorá bude výhodná pre Bratislavčanov. Odmietam, aby ľudia, ktorí majú v našom meste trvalý pobyt, odvádzajú mu dane, museli za parkovanie platiť ďalšie stovky eur ročne. Parkovanie bolo aj najčastejšou témou rozhovorov, keď som pri  Retre diskutoval vo svojej pojazdnej obývačke s Ružinovčanmi. Zavedenie parkovacej politiky musí sprevádzať vybudovanie nových legálnych parkovacích plôch, posilnenie MHD, výstavba nových cyklotrás, budovanie nových vlakových zastávok a najmä výstavba záchytných parkovísk pred hranicami Bratislavy, aby zachytili prichádzajúce autá. Skrátka, aby pre ľudí, ktorí nemajú v našom meste trvalý pobyt, nebolo výhodné prichádzať na sídliská autami. Jednotná parkovacia politika je však aj o tom, že ak sa Ružinovčania vyberú na návštevu svojej rodiny napríklad do Karlovej Vsi, nesmú sa ani v inej mestskej časti cítiť ako cudzinci.

 

Mladé rodiny trápia najmä škôlky. Mnohé z nich majú problém s nedostatkom miest pre svoje deti. Aké riešenie ponúkate?

Naše mesto musí byť priateľské k rodinám, pretože ony sú budúcnosťou nášho mesta. Po parkovaní to bola druhá najčastejšia téma, o ktorej som sa pri „Kocke“ rozprával s mladými rodinami. Preto musíme vytvoriť podmienky pre ich rozvoj a skvalitnenie ich života. Nedostatok miest v škôlkach sa dá vyriešiť len v spolupráci primátora a starostov. Spolu s mestskými časťami musíme určiť vybrané areály existujúcich materských škôl, ktoré sú vhodné na rozšírenie ich kapacít. Naše mesto disponuje nevyužitými pozemkami a budovami, z ktorých mnohé je možné prebudovať na škôlky. Čo však považujem za rovnako dôležité, je, aby sme v škôlkach dokázali zabezpečiť aj kvalifikovaný personál. Preto budem presadzovať prebudovanie prebytočného majetku mesta na štartovacie byty aj pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov verejných materských škôl. Ďalšou skupinou Bratislavčanov, ktorí si zaslúžia našu pozornosť, sú seniori.

 

Otvorili ste otázku seniorov. Majú podľa vás v Bratislave vytvorené vhodné podmienky?

V roku 2020 bude žiť v Bratislave až 100-tisíc seniorov. Tak ako mladé rodiny sú budúcnosť nášho mesta, tak seniori predstavujú skúsenosti a historickú pamäť našej metropoly. 

Ak mi ľudia dajú 10. novembra dôveru a zvolia ma za primátora, vytvorím pozíciu ombudsmana pre seniorov a zdravotne znevýhodnených, ktorý bude obhajovať ich práva a záujmy. Mojím cieľom je, aby naši seniori boli plnohodnotnou súčasťou našej spoločnosti. Ako sa to dá dosiahnuť? Napríklad tým, že im otvoríme školské jedálne, do ktorých budú môcť chodiť na obedy. Jedálne v priestoroch škôl poskytujú potenciál aj na skvalitnenie života seniorov a na nadviazanie sociálneho kontaktu s najmladšou generáciou, budovanie vzájomného pochopenia a rešpektu medzi nimi. Samostatnou kategóriou je rozširovanie kapacít a skvalitňovanie služieb vo verejných sociálnych zariadeniach či budovanie denných centier.

 

Počas rokovania župného zastupiteľstva ste otvorili tému záchytky. Prečo ju v Bratislave nemáme?

Zažili to aj Ružinovčania na vlastnej koži – náhle sa im zhoršil zdravotný stav a museli utekať na urgent do nemocnice. V čakárni ich však predbehli ľudia, ktorých priviezla sanitka len preto, že to prehnali s alkoholom. Ale urgenty a pohotovosti sú tu pre pacientov. Opití a agresívni ľudia patria na záchytku. Dnes však môže záchytku zriadiť len ministerstvo a „prilepiť“ ju k existujúcemu zdravotníckemu zariadeniu. Mesto má pritom v Mlynskej doline priestory, v ktorých by záchytka mohla vzniknúť. Navyše, z rozhovorov s mnohými župnými poslancami viem, že samosprávny kraj je ochotný zaplatiť aj časť nákladov na jej prevádzku. Hneď po voľbách musíme spojiť 

so županom sily a zatlačiť na ministerstvo zdravotníctva. Skúsenosti ľudí totiž ukazujú, že znovuotvorenie záchytky je nevyhnutnosťou – pre vyššiu bezpečnosť, poriadok a ochranu ľudí.

 

Práve bezpečnosť v posledných týždňoch rezonuje medzi ľuďmi. Ako ju chcete zlepšiť?

Bratislavčania sa musia na uliciach cítiť bezpečne. Práve preto budem presadzovať posilnenie mestskej polície. To dosiahneme zvýšením počtu okrskárov priamo na uliciach. Za posledné roky boli príslušníci mestskej polície degradovaní na vyberačov pokút za parkovanie a zatiaľ nám v meste potichu vyrástli štvrte, do ktorých sa neodporúča po zotmení chodiť. Budem presadzovať aj rozšírenie kamerového systému a zabezpečenie počítačového softvéru, ktorý dokáže na základe kamerového záznamu automaticky vyhodnotiť riziko a na miesto okamžite 

vyslať hliadku.

 

Hlavnou témou týchto volieb je však doprava. Môže byť Bratislava bez zápch?

Odborníci hovoria, že ak s dopravou nič neurobíme. Ranné a popoludňajšie zápchy sa jedného dňa spoja. V Bratislave musí byť nosným dopravným systémom električka. Moderná, pohodlná a rýchla. No napríklad v Ružinove sa k električke môže pridať ešte aj vlak. Pár metrov od zastávky Astronomická vedie železničná trať, po ktorej jazdia vlaky do Petržalky, na Hlavnú stanicu alebo do Vrakune a Podunajských Biskupíc. V programe mám plán zahustenia vlakových zastávok a práve pri konečnej električky v Ružinove vidím ideálnu príležitosť takúto zastávku vybudovať. Ľudia by tým získali možnosť rýchlo a komfortne sa odviezť na Hlavnú stanicu, do Petržalky či perspektívne až do Devínskej Novej Vsi. Vo Vrakuni na vlastné náklady takúto zastávku vybudovali a ľudia sa vďaka nej za pár minút dostanú na Nové Mesto či na Hlavnú stanicu.

 

Okrem koľajovej a hromadnej dopravy však potrebujeme podporovať aj alternatívne formy dopravy, napríklad  cyklodopravu.

Ružinov, žiaľ, nemá neprerušené spojenie cyklotrasou s centrom mesta. Cyklodoprava pritom patrí medzi najekologickejšie formy dopravy v meste. Navyše Ružinov, tým, že je na rovine, má ideálne podmienky na rozvoj cyklodopravy na svojom území. Preto som sa pripojil k verejnej výzve Cyklokoalíce, v ktorej som sa zviazal, že ak ma ľudia zvolia za primátora, zasadím sa o vybudovanie bezpečnej, stavebne oddelenej cyklotrasy, ktorá spojí Ružinov s centrom hlavného mesta.

 

Na záver si dovolíme jednu osobnú otázku. Prečo ste sa ako človek, ktorý už pôsobil vo vrcholových manažérskych pozíciách, rozhodol vstúpiť do politického zápasu?

Budem teda aj ja osobný. Pred vyše rokom som sa stal prvýkrát otcom. Moja dcérka Miška sa narodila v Bratislave a chcem, aby v našom meste vyrastala. Chcem však, aby vyrastala v modernom, sebavedomom, fungujúcom a najmä bezpečnom meste. Zároveň tu bol aj iný dôvod. Posledných 5 rokov som pôsobil v pozícii riaditeľa verejnej inštitúcie. RTVS to nebol len program, ale aj hospodárenie s rozpočtom vyše 100 miliónov eur, investíciami za desiatky miliónov, využívaní eurofondov, ale aj 

o 1 400 zamestnancoch, údržbe majetku a zveľaďovaní verejných priestorov. Čo je však najdôležitejšie, práve v RTVS som dokázal odolávať tlakom mocných a vplyvných ľudí. Preto viem, že ak sa stanem primátorom Bratislavy, nepodlomia sa mi kolená, keď bude s nimi konfrontovaný.

 

red