Školstvo a zdravotníctvo musia byť prioritou

 

Mária Smreková je riaditeľkou 1. súkromného gymnázia v Bratislave. Už 38 rokov aktívne pôsobí v oblasti školstva, výchovy a vzdelávania, za čo si nedávno vyslúžila aj medailu od prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že súkromné školy sa neboria v takých problémoch ako tie verejné, žiaľ, školstvo je v takom stave, že problémy sa nájdu na každom fronte. So spoluzakladateľkou jedného z popredných súkromných gymnázií sme sa teda porozprávali o tom, čo si myslí o súčasných pomerne vyhrotených chvíľach v slovenskom školstve.

 

Bol štrajk jediným riešením súčasnej situácie v školstve?

Určite nemusel byť. Silové riešenia boli podľa mňa realitou minulých storočí. Rozumná diskusia bez politikárčenia by bola tento problém dávno riešila. Ale na diskusiu treba dvoch a dovolím si tvrdiť, že po roku 1992 sa ani jedna vláda vážne nezaoberala týmto problémom. Každá potichu rátala s tým, že veď ako učitelia za socializmu budú

mlčať. Dlho sa to darilo, ale našťastie prichádzajú do škôl mladí ľudia, ktorí sú sebavedomí, chcú učiť, lebo ich to baví a sú v tom dobrí. Myslím si, že pre každú rozumnú vládu by teraz malo byť školstvo a zdravotníctvo naozaj prioritou.

 

Nemyslíte si, že by bola viac potrebná reforma celého školstva ako zvyšovanie platov učiteľov?

Školská reforma sa už začala. Ako povedal profesor Milan Hejný:

Naozajstná zmena môže nastať len zdola a to platí aj v školstve. Pozrite sa na stovky učiteľov, ktorí si zaplatia účasť na konferencii „Učíme sa pre život“, lebo tam je priestor pre skutočné vzdelávanie a nie iba zbieranie kreditov, aby dostali almužnu pár eur k platu. Podľa mňa je potrebné, aby školy dostali slobodu a nemali strach z chýb, ktoré môžu urobiť. Kvalita školy je zodpovednosťou jej a zriaďovateľa. Rovnako by mali mať flexibilné ciele, ktoré si samy stanovia a nie jednotné, bez ohľadu na societu, v ktorej existujú, učiteľov, ktorých majú, odberateľov školy a bez ohľadu na potreby žiakov, ktorých učia. Štát by sa nemal tváriť, že je učiteľ, ktorý musí všetko kontrolovať a známkovať. Nech kontroluje

financie, ktoré dáva povinne na žiaka. Ostatné je na škole.

 

Myslíte si, že každý učiteľ sa dovzdeláva vo svojej oblasti dostatočne alebo je väčšina demotivovaná systémom?

Pokiaľ sa nezmení nezmyselný spôsob kontinuálneho vzdelávania, tak je to demotivujúce. Skúšame na učiteľoch, čo nechceme, aby žiaci robili. Nechceme, aby sa žiaci učili pre známky, ale chceme, aby sa učitelia učili pre pár eur. Myslím, že časom nebude koho týmto spôsobom vzdelávať.

Učitelia hľadajú súkromné firmy, neziskové organizácie, ktoré im poskytnú to, čo metodické centrá nedokážu napriek tomu, že nedostanú za to ani tých pár eur.

 

Aké ďalšie kroky by mali učitelia podniknúť, aby sa im podarilo dosiahnuť ich požiadavky?

Trvať na diskusii a medializovať jej výsledky.

 

Myslíte si, že sa učiteľom podarí dosiahnuť realizáciu ich požiadaviek po voľbách alebo vôbec?

Som presvedčená, že rozumná vláda to musí realizovať.

 

Ak by ste sa museli pridať na jednu alebo druhú stranu, čie argumenty sa viac prikláňajú vašim postojom?

Na slabo financované školstvo som nepočula žiaden argument, nie to prijateľný.

 

Aký je váš odkaz pre štrajkujúcich učiteľov?

Aj štrajk deti učí…

 

 

Timo

Foto: www.1sg.sk