Radošinci v Ružinove: „Na dobré sa ľahko zvyká“

 

Radošinské naivné divadlo ešte nikdy nebolo bližšie Ružinovčanom ako v súčasnosti. Fakt, že sa stalo dokonca súčasťou našej mestskej časti, môžeme pokojne považovať za skorší vianočný darček. A keďže ani Retronoviny pred Vianocami na vás, verných čitateľov, nezabudli, môžete si prečítať rozhovor s riaditeľom, umeleckým šéfom, autorom hier a textov piesní, hercom i spevákom v jednej osobe, Stanislavom Štepkom

 

Radošinské naivné divadlo vzniklo pod vaším vedením už na začiatku šesťdesiatych rokov, aké sú najvýznamnejšie míľniky, ktoré dosiahlo počas viac ako piatich desaťročí?

O tom by hádam mali uvažovať a písať iní, najmä tí, ktorí dôsledne sledujú našu tvorbu. Možno tie míľniky na našej ceste za divadlom a našimi divákmi najlepšie dokumentujú niektoré naše dobové tituly. Keď nastalo na začiatku 70. rokov minulého storočia priam prašivé obdobie takzvanej politickej normalizácie, vznikla legendárna hra o ľudskom hyenizme Človečina. A práve vtedy, akoby naprotiveň, keď nám bolo najťaživejšie, sme uviedli aj Jááánošíííka. Bolo smutno, chcelo byť veselo… Obdobie  ideologického marazmu a bašovania komunistov zase zavŕšila bilančná správa Vygumuj a napíš, hrdí sme boli na ľudské Ženské oddelenie, na poetickú hru Delostrelci na Mesiaci, zarezonovalo trpké Lás-ka-nie, aj smutno-trpké Kino Pokrok… V poslednom období sme u divákov vysoko zabodovali s Tatom, nebeskou trilógiou (Desatoro, Sedem hlavných hriechov, Stvorenie sveta), veľký ohlas mali hry Generál, Hra o láske, Niekto to rád slovenské či v najnovšom čase Polooblačno, Sčista-jasna a Sláva.

 

Ako by ste opísali súčasné Radošinské naivné divadlo?

Stále intenzívne a naplno žijeme a o všeličom okolo seba uvažujeme spolu s našimi divákmi.

 

Novú, 53. sezónu ste odštartovali na Záhradníckej 95 v Ružinove. Sťahovali ste sa po ôsmy raz od vzniku divadla. Aké sú vaše pocity z nových priestorov?

Ako sa vraví: Na dobré sa ľahko zvyká. Takže veľmi ľahko sme si privykli. Po prvých týždňoch môžeme potvrdiť, že aj naši diváci si ľahko zvykajú.

 

Skúste troška navnadiť svojich fanúšikov, čo pripravuje RND?

Sme po úspešnej premiére novej trpkej komédie v réžii Juraja Nvotu „o tom, čo práve teraz žijeme“ pod názvom Zmiešaná štvorhra. V decembri pripravujeme uviesť spoločný projekt so SĽUK-om Jááánošííík po tristo rokoch alebo Ako legendu uchopili do svojich rúk RND a SĽUK, spoločný program pre nevídaný záujem ešte zopakujeme aj v novom roku. K desiatemu výročiu odchodu Kataríny Kolníkovej plánujeme v máji 2016 obnoviť v novej podobe hru Lás-ka-nie. A už sme aj začali prípravy nového titulu RND pre rok 2016 (premiéra by mala byť o rok). Hra „o naprávaní starých chýb“ má názovSpätné zrkadlo.

 

Akú dostávate spätnú väzbu od divákov po predstaveniach?

Zastavia sa po predstaveniach, píšu nám listy a hlavne mejly, takže sme takmer v dennodennom kontakte. Sú to pekné a zaujímavé prepojenia.

 

Čo ich najviac motivuje chodievať práve do RND?

Napríklad aj to, čo nám nedávno napísala diváčka Jana Vozáriková z Motešíc: „Chcem sa vám poďakovať za to, že rozdúchavate iskierky v dušiach nás divákov, ktoré tam driemu a sú veľmi zahádzané všakovakým haraburdím… Dávate nám nádej, že každý človek sa môže stať ozajstným človekom, ako má byť.“

 

Vy sám ste napísali viac ako 50 divadelných hier. Predsa len, ak by ste mali vypichnúť jednu jedinú, ku ktorej navždy budete mať špecifický vzťah, ktorá by to bola?

Asi Ženské oddelenie. Možno aj kvôli tomu krásnemu, ľudsko-divadelnému, čo na javisku predstavovala a do divadla priniesla pani Katarína Kolníková.

 

V jednom rozhovore ste prezradili, že nemáte rád vtipy, ale uprednostňujete vtipné, autentické zážitky zo života. Spomeniete si na nejaké z ostatného obdobia?

Počas nedávneho predstavenia Jááánošíííka po tristo rokoch sa na našej scéne odohrala kuriózna situácia. Keď Jonatan Jánošík položí svojej žene známu otázku: „A kde je klbáska a nóž?“ – v prvom rade vstala dobre informovaná a náležite pripravená diváčka, podišla k javisku a podala mi klobásku a nôž! Publikum nevychádzalo z úžasu a ja takisto.

 

Blížia sa Vianoce, ako ich zvyknete tráviť?

Tak ako odjakživa a nikdy inak – so svojou rodinou.

 

Pomáhate pri príprave večerných pokrmov alebo skôr relaxujete a tieto práce nechávate skôr na iných členov rodiny?

Usilujem sa nezavadzať.

 

Čo najviac na ľuďoch nenávidíte a, naopak, akú ľudskú vlastnosť si najviac ceníte?

To všetko je v mojej tvorbe.

 

Keďže toto je posledné tohtoročné číslo Retronovín, čo by ste popriali našim čitateľom do roku 2016?

Dovidenia v našom novom divadle, kde urobíme všetko pre to, aby ste od nás nikdy neodchádzali so zlými úmyslami.

 

 

Filip Timár

Snímka: RND