Púť po železničných cestách Ružinova (1)

Aby mohli vlaky zo stanice Bratislava Nové Mesto (neskôr Bratislava Nivy) prechádzať dobudovaným Starým mostom, vtedy Mostom Františka Jozefa I., musel sa pozdĺž terajšieho Dostojevského radu až po most vybudovať postupne sa zvyšujúci násyp. Ten pokračoval malým mostom ponad terajšiu Pribinovu ulicu, aby podeň mohli prechádzať mestské električky do remízy, ktorá bola za násypom oproti súčasnému divadlu Malá scéna. Toto umožnilo spojiť Bratislavu cez Petržalku a Rajku s ostanou železničnou sieťou za Dunajom. Na tejto stanici sa uskutočnilo v decembri 1897 aj slávnostné otvorenie prevádzky na trati Bratislava – Šopron za účasti vtedajšieho ministra obchodu. 

Zo stanice sa však začali rozširovať pavučiny koľajníc nielen do Petržalky, smerom na Trnavu a na Dunajskú Stredu, ale sieť vlečiek sa postupne rozrastala do priemyselnej oblasti okolo Továrenskej ulice, Mlynských nív, do rafinérky Apollo a prístavu, čím sa zvýšila jeho dôležitosť a význam. Mnohí naši čitatelia si pamätajú, že ešte prednedávnom boli na pravej strane Prievozskej ul. koľajnice, ktoré znepríjemňovali život vodičom. Ešte aj dnes sú pri autobusovej stanici koľajnice, ktoré pretínajú Prievozskú ul. Sú to pozostatky spomínanej siete železničných tratí.

Keďže k Ružinovu patrí aj časť nábrežia Dunaja, pripomenieme, že koľajnice idúce cez Prievozskú ul. na Chalupkovu ul. išli do vznikajúceho „slobodného prístavu“, kde sa medzi zimným prístavom a Starým mostom vytvoril nový priestor so skladmi.

Zaujímavosťou je, že v roku 1914 v miestnosti vrátnika stanice nainštalovali „automatický“ verejný telefónny prístroj, ktorý slúžil iba na miestne hovory. Do prístroja bolo potrebné vhodiť 20-halierovú mincu a mohli ste rozprávať 5 minút. Predtým však musela ústredňa zistiť, či je možné s volanou stanicou hovoriť a až potom dala pokyn na vhodenie mince. Dnes, v časoch mobilov, sa to zdá ako v rozprávke, ale v tých časoch to bol malý zázrak. 

           Jozef Lehocký

Snímky: Múzejno-dokumentačné

centrum ŽSR