Predseda Slovenskej akadémie vied a hrdý Ružinovčan, Pavol Šajgalík

Zaraďuje sa medzi najlepších vedcov na Slovensku a obrovský kredit má aj v zahraničí. Po dvojročnom pôsobení vo funkcii šéfa Slovenskej akadémie vied (SAV) bol znovu zvolený na ďalšie 4 roky. O tom, ako sa dostal k svojej práci, čo si myslí o mladých vedcoch, ale aj o škandále s eurofondmi nám pútavo vyrozprával pán Pavol Šajgalík.

 

Málokomu sa v živote stane, že do nového zamestnania príde rovno zo svojej svadby. Opíšte nám, prosím, ako sa 

to stalo?

Je to celkom zábavný príbeh. Po administratívnom bloku (nepodpísal som výhľadový plán KSČ) zo strany vedenia fakulty som nemohol byť prijatý po ukončení štúdia experimentálnej fyziky na Prírodovedeckú fakultu UK. Preto som sa uchádzal o prácu v SAV. Vtedajší riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, liberálny a výstredný pán, sa rozhodol, že na prijímací pohovor mám prísť 3. júla o trištvrte na sedem ráno. Na moju nesmelú námietku, 

že 2. júla sa žením, odpovedal, že považuje za veľkú nezodpovednosť ženiť sa a nemať prácu. A že trvá na navrhnutom termíne. A tak som v špinavej svadobnej bielej košeli 3. júla 1979 skoro ráno prišiel na pohovor, bol som prijatý, a na SAV som zostal dodnes.

 

Takéto odhodlanie a prístup svedčia o tom, že svoju prácu máte naozaj rád. Odvtedy bolo jasné, že vás bude 

živiť veda?

Keď sme sa rozhodovali pre ďalšie štúdium po maturite a ja som si vybral fyziku, zdalo sa mi úplne samozrejmé, že v nej budem aj pracovať.Uvažovali sme trochu inak ako študenti uvažujú dnes, kedy veľmi často idú študovať len pre samotný diplom. Isto, boli aj chvíle hľadania a uvažovania o zmene, najmä keď sa v deväťdesiatych rokoch otvorilo more možností. Ale asi definitívne som sa rozhodol zostať robiť vedeckú prácu v čase, keď som získal štipendium Alexandra von Humboldta v Nemecku a strávil som na Inštitúte Maxa Plancka v Sttutgarte jeden rok. Vtedy som sa definitívne uistil o tom, že to, čo robím, okrem toho, že ma to baví, má zmysel a má to aj veľmi pozitívny ohlas v zahraničí.

 

V SAV pracujete už 38 rokov. Hoci ste vyštudovali fyziku, pôvodne ste nastúpili na Ústav anorganickej chémie. Bolo to vaše slobodné rozhodnutie?

Bola to síce zhoda náhod, ale neľutujem ani minútu. Hodili ma do ľadovej vody a musel som sa naučiť plávať. To, čo robím, materiálový výskum, konštrukčnú keramiku, pokročilé materiály, ma nesmierne baví.

 

Fyzika a chémia však majú k sebe pomerne blízko. Čomu ste sa začali venovať?

Aj keď to znie ako floskula, to, čo všeobecne nazývame pojmom vedecký výskum, jednoduchšie veda, kladie otázky prírode a hľadá na ne odpovede.Nevnímam veľmi ostré deliace čiary, niekde sa sféry skúmania prekrývajú. Napríklad fyzikálna chémia je dobrá ilustrácia toho pomedzia chémie a fyziky. Takže odpoveď je, nie, nemám problém s tým, že som vyštudoval fyziku a robím niečo iné. Fyzikálne vzdelanie sa mi v mojej práci vždy zišlo a bolo potrebné.

 

Vyzeráte ako skromný človek, no keby ste mali vymenovať svoje najväčšie úspechy v pracovnej oblasti, ktoré by to boli?

Keď dostávam túto nebezpečnú otázku, som obozretný a snažím sa neskĺznuť k preceňovaniu svojich výsledkov. Najlepším recenzentom býva história, a to ako vo vede, tak aj umení. V oboch týchto ľudských disciplínach bolo a je veľa slepých uličiek, takže človek by si naozaj nemal o sebe priveľa myslieť. Mal som však veľmi dobrý vnútorný pocit, keď som sa začal venovať konceptu keramických materiálov s jemnou mikroštruktúrou, a po čase (keďže, samozrejme, nič som si nedal patentovať, v duchu hesla, že veda patrí všetkým) moji japonskí, americkí i európski kolegovia začali obdobný princíp masívne používať pri príprave keramických nanokompozitov.

 

Niektorí vedci nemajú radi slovo „šťastie“, skôr obľubujú slovné spojenie malá pravdepodobnosť. Ako je to u vás? Mali ste pri svojej práci šťastie?

Väčšinou nepomenúvam výsledky svojej práce pomocou týchto dvoch pojmov. Ešte by sa k nim možno hodila aj intuícia, neštandardné uvažovanie, vytrvalosť a čojaviemčo všetko ešte. Ale áno, mal som i ono povestné šťastie, 

keď pri skúmaní prípravy keramiky na báze karbidu kremičitého sme úplnou náhodou prišli na materiál, ktorý sme neskôr patentovali.

 

Pre Slovensko však nie je veľmi šťastné, že nám mladé „mozgy“ odchádzajú do zahraničia. Čomu pripisujete túto skutočnosť?

Jednou z odpovedí je i to, že mladí šikovní idú preč preto, lebo sa to dá, je to možné, a idú za prostredím, ktoré považujú za lepšie. Celé dejiny sa ľudia presúvali za lepším životom. Napriek všetkému, napriek nedostatkom, napriek problémom, stále som presvedčený, že v našej krajine má vedecký pracovník šancu a že tí najlepší by mohli svoju energiu využiť na zlepšenie našej krajiny. Jednou z mojich ambícií je vytvoriť pre nich lepšie podmienky a lepšie prostredie u nás doma.

 

Ako by sme ich vedeli motivovať, aby sa vrátili?

Ľudia primárne potrebujú peniaze, aby aj mladí vedeckí pracovníci v čase zakladania rodín mali možnosť žiť štandardný rodinný život. Bohužiaľ, okrem vojenských prevratov či revolúcií, sa dejiny neuskutočňujú skokom. A preskočiť etapy, v tomto prípade zvýšiť platy tých najlepších, sa v súčasných podmienkach nedá, všetko chce svoj čas. Ja na svojom poste vynakladám obrovské úsilie na to, aby tí najlepší boli aj finančne ohodnotení.

 

Vracajú sa aj do SAV?

Vracajú, i keď nie nejako významne. Ale o masové návraty nám ani nejde. Je dôležité, aby prišli tí, ktorí vedia na Slovensko priniesť know-how vyspelých vedeckých pracovísk vo svete, vytvoriť tímy.

 

Keď vezmeme do úvahy tento odliv, aj to, že veda na Slovensku nie je tá oblasť, kde sa investuje, môžeme sa napriek tomu porovnávať so svetom?

Nie je celkom pravda, že sa neinvestuje. Štrukturálne fondy priniesli do vedy veľké množstvo investícií, dokonca aj v európskom rozmere. Naša vedecká infraštruktúra sa výrazne zlepšila. Pokiaľ ide o významné vedecké výsledky, v niektorých oblastiach určite áno. Mnohé výsledky slovenských vedcov znesú tie najprísnejšie kritériá.

 

Na ktoré projekty ste v rámci SAV obzvlášť hrdý?

Z oddelenia živej prírody je to napríklad veľmi významná práca v oblasti polymérnych látok na obaľovanie pankreatických ostrovčekov, ktorými sa vyrovnáva hladina cukru v krvi. Pre ľudí, ktorí s tým majú problémy, je to významná vec, Ústav polymérov je už v testoch na primátoch, čo je veľmi ďaleko.Iný príklad z oddelenia neživej prírody je účasť experimentálnych fyzikov SAV na kozmickom výskume v rámci celého sveta, kde dodávajú svoje zariadenia.A z tretieho oddelenia, oddelenia vied o spoločnosti, jedným z najimpozantnejších výsledkov za dlhé obdobie v archeológii je objav veľkého slovanského osídlenia.

 

Vianoce už klopú na dvere a tak, samozrejme, nesmie chýbať otázka, ako ich trávite. Dodržiavate aj nejaké tradície?

Ja som taký staromilec, samá tradícia. Stromček, kapor. Rodinné stretnutia. Moje dcéry sú dospelé, darčeky sú zakázané, takže je mi ľahšie tlačiť na duchovný rozmer Vianoc. Samozrejme, vnučky sa to netýka, tú darčekmi poriadne kazíme.

 

Čo by ste zaželali čitateľom Retronovín do nového roka?

Som človekom dvoch adries, som Ružinovčanom i Bodíčanom – veľkú časť roka bývam v Bodíkoch, v miniatúrnej obci zelene a dunajských ramien, priamo pri CHKO. Ale cítim sa i Ružinovčanom a bývajú tu i obe moje dcéry. Úprimne želám Ružinovčanom, aby sa im v Ružinove dobre žilo. Ja mám veľmi rád prírodu a aj preto považujem Ružinov za príjemnú mestskú časť, ktorá stojí za to, aby si ju jej obyvatelia kultivovali a skrášľovali. Má jazerá, na Bratislavu veľké množstvo zelene, výborné divadlo, električkové spojenie do centra mesta, ba aj kúsok cyklocesty. A teda bývať tam nie je najhoršie. 

 

 

 

Filip Timár