Kategória: Zo života BratislavyČíslo: 03/2016
POKÉMONI
6. september 2016 - 10:02
Pred niekoľkými dňami moja kamarátka oslavovala okrúhle narodeniny. Zahovorila reštauráciu pre uzavretú spoločnosť. Oslavovali sme, jedli, debatovali, keď do reštaurácie vtrhla skupinka hlučných tínedžerov. S mobilmi v rukách pobehali po reštaurácii, a ako vbehli, tak aj vybehli. Ostali sme začudovaní, kým nám vnuk oslávenkyne nevysvetlil, že mladí ľudia hľadali pokémonov. Je to vraj nová hra, spustili ju v júni a odvtedy má už sto miliónov nadšencov po celom svete.
Keď som bola tínedžerka ja, zbierali sme servítky. Moje deti farebné céčka. Zbierala som ich spolu s nimi. Rozhodla som sa, že aj teraz budem „in“, a dala som si od vnučky vysvetliť, čo sú to vlastne pokémoni. Ozrejmila mi, že príšerky sa objavia na mobile a z obrázka sa dozviete, na akom reálnom mieste sa nachádzajú. Tam treba utekať a pokémona chytiť, pravdaže, zase v mobile.
Ako to už majú dospelí vo zvyku, v každej detskej hre nájdu nejaké nebezpečenstvo. Keď vraj deti bežia za pokémonom, ktorý je na lavičke pri Dunaji, utekajú cez cestu a zabraté do hry si nevšimnú, že je červená, vbehnú pod auto a nešťastie je hotové.
Keďže chcem, aby ma vnúčatá nevnímali len ako starú mamu pri hrncoch, ale aj ako kamarátku, rozhodla som sa, že i ja budem naháňať pokémonov. Trvalo mi dosť dlho, kým som hru pochopila. Nič to. Veď aj obúvanie topánok mi už v mojom veku trvá dlhšie ako mladým. Skrátka, dnes už behám za pokémonom po celom meste. Nedávno bol v košíku jednej panej v samoobsluhe. „Máte v koši pokémona!“ vykríkla som nadšene. Vzápätí som sa zarazila. Preboha, možno si pomyslí, že som opitá alebo som sa zbláznila. A aké prekvapenie! Natrafila som na paniu rovnakej krvnej skupiny. Povedala mi: „To je skvelé! Ja som ho minule našla vo štvorke električke.“ Prihováram sa tým skôr narodeným: „Ak nechcete chytať pokémonov, nebráňte ich chytať svojim deťom alebo vnukom! Je to nevinná hra a vy pokojne ďalej zbierajte servítky.“
Pravdaže, v čase zbierania servítok a céčok sme nemali počítače ani mobily. Nielenže to boli hry, pri ktorých nehrozilo, že nás zrazí auto – ale bolo aj menej áut.
Nič sa nedá robiť, doba je iná – áut je viac. Dávajte si pri chytaní pokémonov pozor!
Oľga Feldeková