Peter Kováč: „RETRO Run je výborný nápad“

Na úvod otázka, akú by ste možno nečakali… Ako ste sa dostali k behaniu?

„Na gymnáziu sme hneď na prvej hodine telesnej bežali desaťminútovku. Keď sme skončili, učiteľ bol nadšený zo vzdialenosti, ktorú som odbehol. Hneď na štadióne sa ma spýtal, či by som sa neprihlásil do miestneho atletického klubu. Mal som už 17 rokov a dovtedy som žiadny šport nerobil, tak som to skúsil.“

 

Je u vás doma šport v rodine?

„Skôr by som povedal, že nie. Ja s bratom Michalom – dvojičkou sme boli v rodine výnimkou, keď sme stále chceli športovať. Hoci sme sa športu dlho nevenovali súťažne, mali sme aktívne detstvo a myslím si, že je to veľká výhoda až dodnes. Michal začal systematicky behávať len pred dvomi rokmi (ja behám už 11 rokov), ale napreduje veľmi rýchlo a na dlhších tratiach sú medzi nami už len minimálne rozdiely.“

 

Množstvo ľudí samotný beh berie ako nevyhnutnú súčasť prípravy v rámci iného športu, mnohí ho považujú za nezáživnú činnosť, niektorí radi behajú napríklad za loptou alebo za dievčatami a vy beháte z bodu A do bodu B. Čo vás na tom baví?

„S istotou viem povedať, že ma beh baví. Netrúfam si však presne povedať, prečo je to tak. Radosť z behu je totiž čosi abstraktné a takéto nehmatateľné veci sa opisujú dosť ťažko. Musím však dodať, že trénovaní bežci majú oproti príležitostným bežcom veľkú výhodu, keďže aj dlhé behy zvládajú takmer bez námahy. Pri behu sa preto netrápia a myslím si, že si ho aj viacej užijú.“

 

Vnímal som napríklad, že vašou hlavnou motiváciou bolo zrejme získať titul majstra Slovenska. To sa vám nakoniec podarilo na 1 500-metrovej trati. Aké máte ďalšie ciele?

„Titul z majstrovstiev Slovenska bol pre mňa veľkou motiváciou hlavne preto, že sa mi ho veľmi dlho nedarilo získať. Medailí z M SR som získal mnoho, ale ani jedna nebola zlatá. Aj striebro či bronz som si vždy veľmi cenil a v mnohých prípadoch som ich získal aj vtedy, keď som s nimi na štarte vôbec nepočítal. No vždy som dúfal, že raz príde aj zlato.“

 

Nedávno som zachytil aj to, že ste sa pripravovali na triatlon. Chystáte sa azda presedlať a k behu zaradiť aj plávanie a bicyklovanie?

Bola to skôr náhoda. Triatlonisti mali voľné miesto na sústredení na Malorke, tak ma zobrali so sebou. Pôvodne som plánoval, že tam budem len behať a regeneračne plávať, ale potom mi to nedalo, prenajal som si bicykel a absolvoval som aj pár cyklistických tréningov. Veľmi sa mi to páčilo. Cyklistika je po behu môj druhý najobľúbenejší šport a určite by ma lákalo vyskúšať raz aj triatlon. Vrcholovo však o ňom zatiaľ neuvažujem. Zatiaľ zostávam pri behaní, keďže v ňom mám ešte viacero nesplnených cieľov.

 

Je príprava na triatlonové preteky oveľa náročnejšia ako na čisto bežecké podujatie?

„Je obdivuhodné, ako vyzerá deň triatlonistu. Chalani trénovali aj sedem či osem hodín denne. Zvyčajne skoro ráno plávali, potom išli napríklad na dlhý cyklistický tréning a večer ešte behali. Denne pravidelne spálili vyše 5 000 kalórii. Klobúk dole.“

 

Okrem toho, že veľmi dobre beháte, tak pri tom robíte aj úžasné fotografie. Ako vznikajú? Nezasahuje fotografovanie počas bežeckého tréningu príliš do jeho plynulosti, či už dopredu viete, že chcete na nejakom mieste fotiť a tam si spravíte pauzu?

„Ďakujem za pochvalu, teším sa, že sa fotky páčia. A čo sa týka tých s bežeckou tematikou, len málokedy ich odfotím počas tréningu. Najčastejšie je to tak, že si s bratom vopred vyhliadneme pekné miesto, odbeháme tréning a potom odfotíme nejaké fotky. Samozrejme, ak ide o regeneračný tréning, napríklad dlhý voľný beh, tak nie je žiadnym prehreškom občas sa zastaviť a urobiť pár záberov. Ak však ide o špeciálny tréning napríklad nejaké úseky v pretekárskom tempe, fotenie neprichádza do úvahy, nech by scéna naokolo bola akokoľvek pútavá.“

 

Preorientujme sa trošku na menej športovo založených ľudí, ktorí ešte len hľadajú ten správny pohyb a chceli by možno skúsiť behanie. Ako by ste im poradili?

„Dôležité je spraviť prvý krok, vstať z gauča a obuť si tenisky. Potom to už ide. Pozor si však treba dať, aby sme s behom začali postupne, plynulo a nepreceňovali svoje sily. Beh nás bude viac baviť, vyhneme sa pretrénovaniu či úrazom.“

 

Je beh pre každého?

„Behať dokáže každý zdravý človek. Aj keď dnes prebehne len 50 metrov, nič to. Na začiatok stačí, keď ľahký pomalý beh kombinuje s chôdzou. Postupne môže kráčanie skracovať, až sa dopracuje k súvislému behu.“ Dôležitá je celkom určite vnútorná motivácia jednotlivca dosiahnuť výsledok.

 

Nakoľko je porovnateľné motivovať sa k postaveniu sa z gauča a absolvovaní prvého kilometra a napr. kontraste s vašou vylepšiť si osobný rekord na 1 500 m o 8 sekúnd? Dajú sa tieto dve veci vôbec porovnávať?

„V každej aktivite, ktorú vykonávame, je motivácia kľúčová. Bez ohľadu na to, či ide o šport, prácu alebo čosi iné. Nezáleží na tom, či je mojím cieľom odbehnúť kilometer, vyhrať majstrovstvá Slovenska alebo vyhrať olympiádu. Dôležité je, že mám stanovený reálny cieľ, pre ktorý som ochotný urobiť čo najviac. A myslím si, že rovnako je to aj s následnou radosťou. Keď Usain Bolt vyhral olympiádu, prežíval stopercentnú radosť. No stopercentnú radosť prežíva aj ten, pre koho je skutočnou výzvou zabehnúť bez zastavenia kilometer a vďaka poctivej drine sa mu to napokon podarí. Obaja prežívajú to isté, radujú sa naplno, najviac ako vedia. Aj keď veľkosť úspechu, ktorý dosiahli, je diametrálne odlišný.

 

Čo si musí začínajúci bežec zabezpečiť pred tým, ako sa rozhodne, že práve tento druh pohybu mu bude vypĺňať voľné chvíle?

„Beh má obrovskú výhodu oproti iným športom v tom, že nám stačí obuv a oblečenie a môžeme ísť behať kdekoľvek. Zo skúsenosti však viem, že na bežeckej obuvi netreba šetriť. Ideálne je konzultovať výber bežeckej obuvi s odborníkom (nájdete ho v každej dobrej bežeckej predajni) a pred nákupom si topánku dôkladne vyskúšať. Vyhneme sa tak zraneniam či nepríjemným otlakom. Výhodou je aj kvalitné oblečenie, vďaka ktorému je beh ešte pohodlnejší bez ohľadu na to, či beháme v lete alebo v zime.“

 

Onedlho nás čaká štvrtý ročník Retro Runu. Tradične sa pobeží 5 km a 10 km úsek. Kedy a ako by sa mal začať účastník pripravovať na takéto trate, aby ich v zdraví pokoril?

„Zdravý človek, ktorý sa aspoň príležitostne hýbe, by mal beh na 5 km aj 10 km určite zvládnuť. Ak si však nájde aspoň trikrát do týždňa čas na bežecký tréning. Bude mať z pretekov ešte väčšiu radosť.“

 

Za aký čas podľa vás zvládne priemerný človek takéto trate a za aký by ste prišli do cieľa vy?

„Je to veľmi individuálne a čas, ktorý je pre niekoho sklamaním, je pre iných vysnenou métou. Dôležité je mať z behu radosť a prísť do cieľa bez ublíženia a s pocitom, že sme prekonali samých seba. Aj keď sa v behu zameriavam na kratšie trate, na začiatku roka som si napísal bežecké ciele aj na 5 a 10 km. Predsavzal som si, že by som chcel zabehnúť 5 km pod 15 minút a 10 km pod 32 minút. Druhý cieľ sa mi už podarilo splniť.“

 

Rozmýšľate, že by ste sa tretiu májovú sobotu zúčastnili Retro Runu?

„O Retro Rune som od kolegov bežcov počul len samé dobré správy a spolu s bratom by sme sa radi objavili na štarte.“

 

Čo by ste zaželali všetkým zúčastneným?

„Každému bežcovi prajem, aby mal z pretekania radosť a mohol si v cieli povedať, že vynaložená námaha stála za to.“

 

 

Filip Timár

Foto: Peter Kováč