Nutnosť a pochopenie nám chýba
Ako vnímajú častý prechod záchraniek, resp. ich sirény naši spoluobčania? Naša anketa dopadla v tomto prípade jednoznačne pozitívne. Aj keď nás sirény niekedy zobudia a musíme na cestách pribrzdiť pred obiehajúcou sanitkou, ľudia si uvedomujú, že to nie je zo špásu, ale ide skutočne o zdravie alebo o život jedného z nás.
Dali sme slovo však aj druhej strane, čiže vodičom sanitiek záchrannej služby zo všetkých kútov Slovenska. Ako hodnotia toleranciu či intoleranciu na cestách či priechodoch pre chodcov? Tu sú ich slová....
Vodič z Pezinka: Je smutné, čo poviem, ale ľudia sa pri začutí sirény správajú dosť zbrklo. Vodiči začnú cúvať, jeden sa uhne doľava, iný doprava. V ušiach majú pustenú hudbu z prehrávačov, telefonujú. Na chodcov sa vzťahuje to isté a ešte horšie je, že idú zamyslení a nepozerajú sa ani vľavo, ani vpravo.
Vodič z Košíc: Budem stručný, ako ktorí... Položili ste jednoduchú otázku, ale odpoveď je dosť zložitá.
Vodič zo Senice: Tolerancia na cestách je daná aj mentalitou ľudí, čiže rôzna. Ale bratislavskí vodiči sú niekedy horenosi.
Vodič z Bratislavy: Je absolútne jedno, či hodnotíme vodičov, alebo chodcov. Nielen v Ružinove, ale v celej Bratislave sú nevšímaví a netolerantní. Všetci si do uší napchajú slúchadlá a keď zapnem sirénu, tak ešte ukazujú oplzlé gestá. Ak sa však raz ocitnú v sanitke, tak potom názor zmenia. Len aby nebolo už neskoro...
Vodič z Trnavy: Cesta s majákom či bez neho je niekedy dobrá i zlá. Ide o to, na koho práve natrafíte.
Tak ako vyplýva z našej ankety, bežný užívateľ komunikácií sa nie veľmi disciplinovane a tolerantne správa ku krízovým situáciám, kam zaraďujeme aj záchrannú službu. Prečo sme takí apatickí a nevšímaví? Možno je to aj tým, že najmä elektronické médiá nás „kŕmia“ brutalitou a tá sa stáva všednou, normálnou. Ľudskosť je na ústupe...
