Japonský či radšej anglický čaj?
Najprv sa varil len zelený čaj, ale pretože sa v 17. storočí rozmohol obchod s Európou a čajové listy tak dlhú cestu nevydržali, našlo sa riešenie – listy čaju sa na slnku vysušili a potom fermentovali, čím získali čiernu farbu a výraznejšiu chuť. Čaj sa postupne stal obľúbeným nápojom na celom svete. Jednotlivé národy však majú odlišný spôsob pitia, čo súvisí s gastronomickými zvykmi a klimatickými podmienkami konkrétnej krajiny. Angličania sú povestní svojím čajom o piatej, ktorí nepredstavuje len gurmánsky zážitok, ale aj príležitosť pre spoločenské aktivity. Zvykom je čaj sladiť a zjemňovať mliekom. Túto potravinu pridávajú do zeleného čaju aj Indovia alebo si varia čajové lístky s cukrom, mliekom a korením. Rusi nedajú dopustiť na samovar, ktorý sa stal počas stáročí ozdobným interiérovým prvkom. Čiernym alebo zeleným čajom pripraveným v tejto špeciálnej nádobe sa zapíja kocka cukru alebo lyžička džemu. Egypťania servírujú sladký silný čaj aj s lístkami mäty. Turci síce milujú kávu, ale ešte viac čaj. Konzumujú silný čierny odvar podávaný v nádobe podobnej váze. Ale skutočným synonymom čajovej kultúry je čínske prostredie s dôrazom na čierny čaj a hlavne Japonsko, ktoré si vytvorilo zložitý niekoľkohodinový obrad. Existujú viaceré školy, ktoré učia záujemcov vlastné čajové rituály. Pripravuje sa aj čierny, no Japonci pijú radšej zelený čaj. Kurióznym z nášho pohľadu je tibetský čaj, ktorý sa dochucuje maslom a soľou. Obyvatelia Afganistanu a Iránu zostali zase verní sladkej chuti. Zelený je súčasťou ich dobrého pitného režimu, čiernym sa zahrievajú.