Čo sa má pokaziť, to sa pokazí...
Každá gazdiná dobre vie, ako rýchlo podliehajú skaze zásoby komory. Je preto dôležité poznať stav potravín, ktoré máme uložené na poličkách. Veď kto by sa chcel pohrávať s rizikom nákazy, skončiť dokonca na nemocničnom lôžku a trápiť sa najbližšie mesiace s prísnou diétou.
V teplejších, no aj v tých ostatných mesiacoch nás ohrozujú salmonelózy a iné bakteriálne ochorenia z pokazených potravín, ktoré spôsobujú zažívacie ťažkosti. K najrizikovejším patria mliečne výrobky, mäso a vajcia. Problémom býva dokonca aj charakter pohostenia, najmä obľúbené oslavy a grilovacie párty v záhrade či na chate, kde pripravené jedlá trónia aj niekoľko hodín na stole a pod vplyvom teplého vzduchu môžu rýchlo podľahnúť skaze.
Múdro nakupujme
Aj keď mnohé potraviny prejdú tepelnou úpravou, pri ktorej sú baktérie zlikvidované, treba musíme byť opatrní pri ich výbere v predajni. Ak ide o balené výrobky, všímajme si dátum výroby a lehotu trvanlivosti, na rôzne akciové ponuky zabudnime. Mäso kupujme radšej čerstvé pri pulte, v prípade balíčkovaného nás môžu doma nepríjemne prekvapiť skryté miesta so zmenenou farebnosťou. Ak sa chystáme grilovať, nebuďme pohodlní a naložme si do marinády porcie mäsa sami a nespoliehajme sa na vábne vyzerajúce ochutené kúsky bravčoviny alebo hovädziny – pod červenou paprikou a koreninami sa môže skrývať zápach a vizuálne kvalitatívne zmeny, ktoré sú znakom začínajúceho hnilobného procesu. Bezpečné v teplejších mesiacoch nie je ani mleté mäso, skaze podlieha rýchlejšie ako mäso v celku.
Nezabúdajme na hygienu
Problémom môže byť aj nedodržanie hygieny v kuchyni a pri varení, keď sa môžu baktériami infikovať aj čerstvé potraviny. Je množstvo situácií, na prvý pohľad drobných pracovných úkonov, ktoré bývajú príčinou prenosu choroboplodných mikroorganizmov. Zdrojom infekcie môže byť drevená doska, na ktorej sme najprv krájali mäso a potom aj zeleninu, ktorú skonzumujeme surovú v šaláte. Podobný problém predstavuje nôž, ktorý si medzi manipuláciou s rôznymi druhmi potravín neumyjeme. A kontaminovať taniere môže zase špongia, ktorú sme už celé týždne nevymenili a ani sme ju nevyprali v horúcej vode. Ani chytať do rúk najprv surovú rybu a potom ovocie, ktoré krájame na špízy, nie je správny postup.
Sledujme dátumy
Nepoznať termín výroby rybacej konzervy alebo dátum spotreby kyslej smotany by mohol mať dramatický koniec. Treba preto poznať životnú púť a najmä jej dĺžku v prípade všetkej poživne, ktorú chceme sebe a svojim príbuzným naservírovať na tanier. A akú trvanlivosť majú konkrétne potraviny? V prípade strukovín, múky, maizeny a ryže by mala platiť zásada do roka a do dňa, cestovinám však môžeme dať šancu až dva roky. Olej spotrebujme do 9 mesiacov, strúhanku a krupicu do ôsmich, sucháre a ovsené vločky do 6, ale káva i čaj si pokojne pohovejú v plechovke 12 mesiacov. S čokoládou opatrne – po 4 mesiacoch jej odchádza hviezdny imidž. Celý rok majú nádej na konzumovateľnosť konzervy, neskôr by už mohli menej chutiť. Rovnako dlho si môžeme odkladať sušené hrozienka, ale oriešky a mandle je lepšie zjesť do dvoch mesiacov od nákupu. Ani koreniny nie sú večné, do 6 mesiacov stratia pôvodnú arómu a výraznú chuť. No pochutiny ako kečup, ocot, worcester či tabasco sa dajú skladovať bez obmedzenia.
