Chystáte sa do prírody?

 

Aby sme neukončili zoznamovanie s prírodou pre tráviace ťažkosti predčasne, dôležitá bude voľba takých potravín, ktoré nepodliehajú ľahko skaze. Hoci nás z biedy na prvé dni vytrhne termotaška alebo prenosný chladiaci box, stavme radšej na overenú poživeň. Najmä na chlieb, ktorý vždy zaručene zasýti, a zemiaky, ktoré ponúkajú variáciu upečenú v pahrebe alebo uvarenú v kotlíku. Dobrým zdrojom energie sú aj cereálie s hrozienkami a orechmi, ktoré sa zmiešajú s čajom, a pár balíkov sušienok. Na mliečne výrobky zabudnime, ale tvrdý syr s vysokým obsahom sušiny vydrží niekoľko dní. Rovnako plody čerstvého ovocia a zeleniny. Ak sme priaznivci údenín, preorientujeme sa zo šunky na kvalitné trvanlivé salámy a klobásy, najlepšie vákuovo balené. Sortiment jedál spestria konzervované jedlá, ryby, lančmít a paštéty. Týždeň podobného stravovania nám určite neuškodí. Dôležitý je aj pitný režim. Vhodné sú minerálne vody, nie však perlivé, tie provokujú tvorbu plynov, ani sladené, ktoré sa môžu v horúčave kaziť. Múdrejšie je namiesto objemných fliaš minerálky zistiť si miestny zdroj pitnej vody a zásobiť sa batériou džúsov v prášku a ovocnými sirupmi.

 

Guláš, ako sa patrí

Ak sa nezaobídeme bez teplej stravy, môžeme si variť nad ohniskom jednoduché jedlá. Osvedčili sa polievky, v ktorých základ tvorí cibuľa, zemiaky, zelená paprika a prípadne klobása, ale trúfať si môžeme aj na originálny kotlíkový guláš. Dôležité je kvalitné hovädzie mäso (krk, „močing“) a ako základ dostatok cibule. Chuť dodá aj pár zelených paprík a rajčiakov, mletá červená paprika, rasca, korenie, majorán, niekoľko strúčikov cesnaku a pre milovníkov štipľavých jedál treba pridať feferónku. Ak zvolíme baraninu, tá si pýta okrem cibule aj údenú slaninu a postrúhanú mrkvu, zeler a petržlen. Väčšiu sýtosť v oboch prípadoch zabezpečí pár zemiakov. A už stačí len rozkrájať bochník chleba a pustiť sa do hotového guláša, ktorý bude chutiť viac ako doma v kuchyni.

 

Opekačka pri táboráku

Občas si môžeme opiecť slaninku alebo špekáčiky nad ohňom, no nie každý deň, pretože ide o ťažšie stráviteľné jedlá a ľudia s problematickým žlčníkom by si mali podobnú špecialitu odpustiť úplne. To platí aj pre menšie deti. Ak si chceme pochutnať, nakupujme u mäsiara, aj keď to stojí o niečo viac. Nedostatočne zaúdená slanina zo supermarketu by nás sklamala a balené špekáčiky sa dokonca môžu pri opekaní pre nízky obsah mäsa rozpadnúť. Ak nechceme jesť polosurový, zvoľme správnu taktiku. Špekáčik narežme do kríža asi do tretiny dĺžky na oboch koncoch a napichnutý na opracovaný konár ho opekajme pomalšie. Nie priamo nad ohňom, ale v prúde horúceho vzduchu. Zlatistú farbu by mal získať v priebehu 10 minút. Opekanie nepredlžujme, dočierna spečené konce sú nezdravé.

 

Dobrá rada

Pri manipulácii s ohňom treba byť opatrný. Základom je vhodné miesto vzdialené od stromov a drevených budov a kôpka hliny obložená radom skál. Ako základ uložme väčšie kusa dreva a navrch raždie, ktoré podpálime kúskom papiera. Nikdy nepoužívame horľavé a výbušné látky ako naftu, benzín či lieh. Oheň musíme mať stále pod kontrolou a nenechávame pri ňom deti samotné. Uhasiť ho môžeme vodou, ale aj pieskom či hlinou. Potom ho ešte prehrabme, aby tam neostali žeravé uhlíky, ktoré by mohli pri silnejšom vetre zapáliť lístie či suché drevo v okolí.