Choleru vystriedala cukrovka
Začneme starými Slovanmi, ktorí obrábali svoj kus zeme a chovali hospodárske zvieratá. Pracovali tvrdšie ako ich predchodcovia lovci a zberači, preto trpeli často bolesťami poškodených kĺbov. A vďaka prenosu infekcie zo zvierat sa šírila medzi nimi aj tuberkulóza, pod ktorú sa podpísalo aj prosté, často nevyhovujúce prostredie na bývanie.
Morové stredoveké epidémie
S úrovňou bývania to nevyzeralo ružovo ani v stredoveku. Mestá nemali doriešenú kanalizáciu i odvoz smetí, preto boli ulice plné splaškov a nečistôt. Ľudia na vidieku sa zase borili s inými problémami. Celé rodiny žili v malom nevetranom domčeku v bezprostrednej blízkosti domácich zvierat, pitná voda v studniach bola pre zlé hygienické podmienky často kontaminovaná. Nečudo, že epidémie sa vtedy po Európe šírili nebezpečne rýchlo, v pravidelných intervaloch zomierali po ich vypuknutí desaťtisíce ľudí. Raz to bola cholera, inokedy mor, ktorý zredukoval v 14. až 18. storočí počet obyvateľov tohto kontinentu asi o tretinu. Volali ho aj čierna smrť, pretože jeho baktérie napadli lymfatický či tráviaci systém alebo pľúca. To spôsobilo napokon rozpad vnútorných orgánov a masívne krvácanie. Infekcia sa šírila aj vďaka nízkej vzdelanosti a informovanosti o správnych hygienických návykoch. Dokonca cirkev vyhlasovala osobnú očistu tela za hriešnu a negatívne tak ovplyvnila podobnými tmárskymi názormi celé generácie. Pre rovnaké dôvody sa šírili aj kožné a prenosné pohlavné choroby.
V zámku a pod zámkom
Ľudí však kedysi ničili aj iné choroby. Ich charakter určilo prostredie, do ktorého sa narodili a ktoré im bolo väčšinou súdené po celý život. Chudobní, ktorí treli biedu a trpeli podvýživou, boli pre oslabený imunitný systém ľahkou korisťou pre baktérie a vírusy. Typickou chorobou chudobných bola tuberkulóza, ktorá bola dlho nevyliečiteľným a vysoko infekčným ochorením pľúc. Poradil si s ňou až penicilín, ktorý bol objavený v roku 1929, a ako liek sa začal reálne používať od roku 1942. Naopak, bohatí obyvatelia, či už príslušníci šľachty alebo obchodníci, ktorí sa v jedle neobmedzovali a skôr si nadmieru dopriali, sa často sťažovali na zažívacie ťažkosti. A nejednému staršiemu mešťanovi korpulentnej postavy diagnostikovali lekári dnu, ktorá mávala pre odumieranie tkaniva tragickú dohru - amputáciu nohy.
Máme sa príliš dobre?
Na dnu sa sťažujú aj súčasníci, ktorí radi a vo veľkom množstve konzumujú mastné jedlá. A pod mnohé civilizačné choroby sa podpisujú ďalšie neduhy – alkohol, nedostatok pohybu i stres. Výsledok? Ochorenia srdcovo-cievneho systému, infarkty, chronické choroby pľúc, rakovina, psychické poruchy a cukrovka, ktorá poškodzuje cievny systém i obličky. A je tu ešte problém s obezitou, ktorá môže byť štartérom pre všetky spomínané zdravotné ťažkosti. Aspoň jeden úspech si však na svoje konto súčasnosť pripísať môže - výraznú redukciu alebo dokonca zlikvidovanie detských chorôb, ktoré zvyšovali úmrtnosť detí ešte v polovici minulého storočia. Očkovaním sa aspoň Európa zbavila osýpok, kiahní, čierneho kašľa, šarlachu, záškrtu a detskej obrny. Aj keď sa v ojedinelých prípadoch čierny kašeľ ešte vyskytuje, nemá šancu dosahovať masové meradlo ako v minulosti. S ostatnými problémami si musíme pomôcť sami. Ak sa nechceme stať pacientom s vážnou diagnózou, mali by sme skvalitniť štýl života a myslieť pritom viac na svoje telo ako na svoje ego a spokojnosť.
