Linka detskej istoty pomáha: Aby anjelom mohli narásť krídla

Hovorí sa, že život píše také príbehy, ktoré by románopisec ťažko vymyslel. Napriek technickému pokroku, všeobecnej digitalizácii, napriek tomu, že naše autá sú schopné jazdiť čoraz rýchlejšie,  telefóny sú sofistikovanejšie, je medzi nami stále veľa nešťastia. A ak sa týka detí , ide  o budúcnosť. Od roku 1996 funguje aj na Slovensku Linka detskej istoty. Národnému projektu Slovenského výboru UNICEF od roku 1999 šéfuje Ing. Eva Dzurindová.

     

 V posledných dňoch minulého roka pod jej vedením zorganizovali kompetentní v bratislavskej kaviarni Scherz aukciu fotografií, z ktorej výťažok – tritisíc eur, prispel k fungovaniu linky. „Chceme totiž stále pomáhať deťom, udržať sa, aby sme boli schopní riešiť ich neraz veľmi neľahké a komplikované problémy,“ hovorí pani riaditeľka, ktorá sa snaží pre linku zohnať peniaze, ako sa dá. Aukciami, písaním projektov, zháňaním grantov a oslovovaním sponzorov či organizovaním 21-

-kilometrového maratónu pre deti. Kedysi na začiatku existencie linky fungovalo iba telefonické, distančné poradenstvo. A ako je to v súčasnosti?

 

Anonymne pri telefóne  

Za vyše sedemnásť rokov sa  činnosť linky rozšírila, jej pracovníci sa venujú aj individuálnym rozhovorom s deťmi, ale aj s rodičmi. Na všeobecnú linku 116 111 volá mládež anonymne so všetkými  problémami, pocitmi.  Číslo 116  000 je určené pre deti, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu dostali mimo svojho domova, či už nútene, alebo dobrovoľne. Poskytuje poradenstvo a informácie zneisteným rodičom, dáva im možnosť prekonzultovať svoje postupy a postoje v prípade, ak sa ich deti nevrátia domov.  Telefón v sídle zvoní takmer nepretržite, pretože  poradenstvo pre deti je k dispozícii 24 hodín denne. Okrem toho v linke zaviedli rodičovské a sociálno-

-právne poradenstvo a linku pre bezpečné používanie internetu.

„Pri osobných intervenciách  máme dva typy klientov,“ pokračuje E. Dzurindová. „Tých, ktorí u nás hľadajú podporu a absolvujú individuálne poradenstvo, a ďalších, ktorí  navštevujú Centrum. Ide o rodiny,  ktoré žijú v biede a chudobe, o bývalých chovancov z detských domovov, ktorí si nenašli miesto v spoločnosti, o maloleté tehotné dievčatá, ktoré ktosi zneužil a ony sa ocitli na ulici. Je veľa nešťastia a mnoho ubolených duší.  Horšie sú však vždy na tom deti, ktoré vyrástli v generačne chudobnom prostredí a všetky negatíva, ktoré toto prostredie prináša, berú v živote ako normu. S nimi sú veľké problémy, lebo s láskou a s láskavým prístupom sa v živote veľmi nestretli.“

 

Dieťa ako zbraň

Komplikované  sú aj  príbehy detí z rozvrátených rodín, ktoré rodičia používajú proti sebe ako zbraň. V linke riešili už aj únosy detí do zahraničia, spolupracujú pri hľadaní nezvestných maloletých. Za deti považujú mládež od 0 do 18 rokov.

 A kto sem volá najviac? „O niečo početnejšie sú dievčenské hovory, ktoré sa týkajú rodinných problémov – týrania, násilia v rodine, incestov, chlapci zasa častejšie vykrútia známe číslo preto, aby sa pozhovárali o rôznych závislostiach, ako sú drogy či alkohol. Na linke sa strieda okolo tridsať až štyridsať konzultantov, ktorí pracujú pod vedením skúsených supervízorov – erudovaných psychológov 

a sociálnych poradcov.  Ak  konzultant zistí, že problém človiečika, ktorý volá o pomoc je nad jeho schopnosti, pomôže supervízor, ktorý je vždy k dispozícii.“

 

Kupliarka do basy

„Raz sa stalo, že z detského domova vyšlo tehotné dievča. Nemalo sa kam uchýliť, preto po pôrode jej dieťa vzala kupliarka a ju poslala šliapať chodník na Slovnaftskú. Chopili sme sa tohto problému, pomohli sme dievčine v núdzi, vymohli jej dieťa od kupliarky, ktorú sme pomohli dostať do väzenia a v súčasnosti je už mladá matka aj s dieťatkom v poriadku,“ spomína s uspokojením pani Dzurindová.

 

Pomoc, otec ma zneužíva

„Táto práca si vyžaduje more trpezlivosti. Nie vždy sa však podarí presadiť dobrý zámer a neslobodno očakávať ani vďaku. Inokedy zasa volalo trinásťročné dievča, že ju otec opakovanie zneužíva. Školáčka sa to bála povedať inde, my sme s ňou telefonovali dva týždne, kým stratila najväčší strach a rozhodla sa prijať pomoc. Zohnali  sme jej  azyl. Museli sme urýchlene vybaviť aj predbežné opatrenie od súdu, aby si ju otec nemohol zobrať násilím naspäť. Podarilo sa nám to. Na rozdiel od iného, tiež mimo bratislavského prípadu. Vtedy k nám zavolala sedemnásťročná dievčina, že ju obťažuje otčim. Hoci na to boli dôkazy, pretože jej napríklad písal esemesky, nakoniec sťažnosť stiahla, lebo jej matka s ním čakala dieťa.“

 

Linka detskej istoty je zariadenie, ktorého pracovníci neraz zbierajú ľudí z ulice. Nezištne a s empatiou radia rodinám, ako sa udržať nad vodou, ako vychovávať deti, aby sa o ne nemuseli starať detské domovy, radia odborne a usilujú sa pomôcť. „Niekedy, však, “ako tvrdí manželka bývalého premiéra, „hľadajú iba menej zlé riešenia.“  Ale aj to je viac ako nič. Aby anjelom opäť mohli narásť krídla. Sú to schody do neba a nádej pre mnohých maloletých, že budúcnosť pre nich naozaj môže byť aj lepšia.

 

Eva  Nová

Ilustračná snímka: archív