Veľký srdciar povedal futbalovej reprezentácii zbohom

Slovenská futbalová reprezentácia uzavrela kalendárny rok 2017 víťazstvom 1 : 0 v prípravnom dueli nad Nórskom, s národným tímom sa zároveň rozlúčil jeden z najprínosnejších hráčov v ostatnej dekáde Ján Ďurica.

 

Ján Ďurica absolvoval rozlúčku s kapitánskou páskou na ruke, pri tónoch slovenskej hymny pred začiatkom zápasu sa neubránil slzám. „Za ten týždeň sa to už na mňa nakopilo. Pýtali sa ma chalani, či budem plakať, vravím im, že neviem. Nedával som to možno najavo, ale pri hymne sa nedalo, už som to nevedel udržať. Hovorí sa, že chlapi neplačú, no ja som sa rozplakal, potom to zo mňa opadlo, asi som to musel zo seba dostať von. Dojali ma aj chalani, keď si pri nástupe obliekli tričká s mojou fotkou, bolo to od nich pekné gesto. Rovnako ma potešili aj videá so všetkými tými želaniami na moju adresu. Ďakujem všetkým,“ povedal po víťaznej derniére zástupcom médií Ján Ďurica, ktorému Stanislav Lobotka venoval svoj gól z nadstaveného času prípravného súboja proti Nórom.

 

Reprezentačná kariéra v skratke

V najcennejšom drese odohral čoskoro 36-ročný obranca spolu 91 stretnutí, strelil v nich štyri góly – proti San Marínu, Írsku, Lichtenštajnsku a Izraelu. Za slovenskú reprezentáciu hral úctyhodných 13,5 roka, väčšinou tvoril stopérsku dvojicu s Martinom Škrtelom. Premiéru si odbil ešte v roku 2004, keď mužstvo viedol Dušan Galis, Ján Ďurica odohral celý duel v Hirošime v rámci turnaja Kirin Cup proti domácemu tímu (Slovensko vtedy prehralo 1 : 3). Keď mohol, neodmietol. Patril medzi najpoctivejších hráčov. Vážil si fanúšikov, často o nich hovoril ako o dvanástom hráčovi. Teraz, podľa vlastných slov, sa k nim pridá aj on. Ako prezradil po svojom poslednom reprezentačnom vystúpení, sám kúpil na zápas 80 lístkov, „musel som sa buchnúť po vrecku, ale je to v pohode“. Diváci ho zaslúžene odmenili mohutným skandovaním „Ďakujeme“ po skončení Ďuricovho posledného stretnutia v reprezentácii. Nechýbalo tzv. „čestné kolo“ spolu s jeho dcérkou Ninkou a spoluhráčmi. Ján Ďurica si zahral na obidvoch vrcholoch slovenskej reprezentácie, ktoré zažila počas jeho éry. Účinkoval na svetovom šampionáte 2010 v Juhoafrickej republike i na majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku. Hoci ho pochopiteľne mrzí, že družine trénera Jána Kozáka st. chýbal jeden jediný bod od postupu na budúcoročné majstrovstvá sveta v Rusku, u Ďuricu prevládajú tie pekné spomienky. Aj preto, že v tíme je v ostatnom čase výborná nálada. Ján Ďurica vnímal svojich spoluhráčov ako rodinu. Za svojho nástupcu v strede obrany národného tímu označil stopéra talianskeho Interu Miláno Milana Škriniara.

 

Kde všade hral?

Rodák z Dunajskej Stredy si na klubovej úrovni zahral okrem domovského klubu aj v Štúrove, Artmedii Petržalka (absolvoval s ňou aj skupinovú fázu Ligy majstrov, konkrétne v sezóne 2005/2006), ruských kluboch Saturne Moskovská oblasť, Lokomotive Moskva či v nemeckom Hannoveri. Od minuloročného leta pôsobí v tureckom klube Trabzonspor.

 

 

Robo