Števo Eisele si praje hokejový ošiaľ

Viac ako desaťročie registrovali televízni diváci Števa Eiseleho z obrazoviek Markízy. Hoci jej rady nedávno opustil, zatiaľ neľutuje. Čas venuje svojej srdcovke, ktorou je formula 1 a hlavne robí to, čo ho baví. Ako bude prežívať zápasy Slovenska na MS v hokeji, prezradil čitateľom Retronovín v nasledujúcom rozhovore.

 

Onedlho to bude už rok, čo ste opustili redaktorskú prácu. Čo všetko sa vám za ten čas v živote zmenilo?

„Po intenzívnych trinástich rokoch v Markíze to bola navonok veľká zmena, ale v skutočnosti sa zase až tak veľa nezmenilo. Podstatné je to, že robím to, čo ma neskutočne baví. Iste, nemám teraz okolo seba taký servis, ako keď ste členom stálej redakcie, ale o to slobodnejšie mám ruky, a teda aj možnosti realizácie.“

 

V čom je iná prezentácia na sociálnych sieťach oproti práci v televízii?

„V prvom rade si oveľa bližšie k fanúšikom, komunikuješ s nimi takpovediac na priamo a ľudia si to nesmierne vážia, ale hlavne ich to baví. Okrem toho sú sociálne siete omnoho dynamickejšie a náročnejšie na obsah. Základom, a to nielen na sociálnych sieťach, ale bežne v živote, je podľa mňa byť autentický, byť sám sebou.“

 

Od televízneho prostredia ste sa však úplne nevzdialili vďaka komentovaniu F1. Ako vám to celé pasuje do nového pracovného módu?

„Pravdupovediac, neviem, čo skôr a to sa teraz absolútne nesťažujem. Navyše sa manažujem celkom sám s úžasnou výpomocou mojej snúbenice. Sám som dosť puntičkár a aj keď sa to možno nezdá, za každým komentovaním, moderovaním alebo príspevkami na sociálnych sieťach je okrem poctivej prípravy aj veľmi veľa drobností a vychytávok,na ktorých si dávam záležať. Na druhej strane je to aj časovo náročné. Ale baví ma to!“

 

Dá sa odhadnúť, koľko má zhruba F1 na Slovensku fanúšikov?

„Dobrá otázka, pretože formula 1 je vážna globálna značka, skoro už 70-ročný fenomén. Každý o nej aspoň raz počul a vie, že ide o „nejaké preteky áut“. Na súkromnej stanici Sport2 máme priemerne 100-tisíc divákov na preteky, pri voľnom prístupe sme sa na Markíze štverali k hranici 250-tisíc divákov, čo je na nedeľu poobede vynikajúce číslo a ani dnes sa mnohé popredné futbalové ligy k týmto číslam ani len nepriblížia. A z pohľadu sociálnych sietí a čítanosti článkov odhadujem skupinu tých úplne, že hardcore F1 fanúšikov, približne na 10-tisíc.“

 

Poznajú všetci fanúšikovia F1 Števa Eiseleho?

„Po šiestich odkomentovaných sezónach už asi aj áno, ale, samozrejme, že istá časť publika uprednostňuje možno iný štýl komentovania alebo sú rokmi naučení sledovať zahraničné prenosy, ktoré disponujú oveľa väčšími rozpočtami. Ale to je úplne v poriadku. Pozícia komentátora je trochu nevďačná v tom, že jednoducho nemôžete sadnúť, resp. vyhovieť všetkým. Sám tvrdo pracujem na tom, aby som bol každé preteky lepší.“

 

Okrem vás však fanúšikovia v tomto období poznajú aj hokejové pravidlá, sú majstrami taktiky a mnohí z nich by poskladali formácie lepšie ako Craig Ramsey. Ako vnímate fakt, že z bežného občana našej krajiny, ktorý často ignoruje pálčivejšie témy, sa zrazu stane hokejový odborník?

„Asi je to v tom, že to je oveľa hmatateľnejšie a najmä viditeľnejšie ako miliardové zlodejiny alebo prešpekulovaní politici. Ale rozhodne nesmieme rezignovať! Krása športu, zvlášť v televízii, je v tom, že to navonok a vďaka množstvu kamier a opakovaných záberov vyzerá všetko tak veľmi jednoducho. No a potom je tu ešte jedna špecialita športu a to, že budí vášne a prebúdza naše emócie. V niektorých prípadoch aj hlboko skryté či výrazne potláčané. Preto vždy apelujem na ľudí, aby si akýkoľvek šport v prvom rade užívali a nenechali sa strhnúť

zlobou.“

 

Slovenský hokej zažíva určitý prerod, pričom kľúčové zmeny prišli zhora, a teda vo vedení SZĽH. Ako vnímate prácu Martina Kohúta a jeho tímu?

„Slovenský hokej čelí rovnakej výzve ako celá naša krajina. Jedinou úspešnou cestou je spolupráca, dôvera a kvalitné vzdelanie. S rozdrobenosťou, hádkami, nenávisťou a hlúposťou nepohne sám ani najlepší manažér sveta…“

 

Čo si myslíte, že by mohlo pomôcť nášmu hokeju?

„Nemám patent na rozum, inak by som okamžite kandidoval (smiech). Problém je oveľa komplexnejší, každý by mal v prvom rade začať od seba a snažiť sa byť prospešnejší pre spoločnosť, to ide podľa mňa ruka v ruke. Neexistuje žiadne zázračné riešenie, lebo všetko so všetkým súvisí. Potrebujete vzory, kvalitné podmienky, poctivú robotu a hlavne vášeň. O každej jednej oblasti by sme mohli usporiadať konferenciu. Ale schválne spomeniem jeden elementárny impulz: čo keby rodičia venovali svojim deťom namiesto tabletu radšej hodinu denne na šport, ideálne vlastného času… Dodnes si pamätám, že mojimi prvými vzormi boli práve rodičia. A hoci sme vtedy na futbalovom Slovane mali neporovnateľne horšie podmienky na trénovanie i menej vzdelaných trénerov, tešili sme sa na každý jeden tréning či zápas. A to sme na zahraničných turnajoch nastupovali proti Juventusu či Bayernu v roztrhaných súpravách.“

 

Bude sa dať bilancovať aj niečo iné ako konečné umiestnenie slovenského výberu po skončení MS?

„Myslím, že aj v dôsledku nemilej skúsenosti z posledného domáceho šampionátu 2011, kde sme neuspeli s hviezdnym kádrom sú teraz očakávania verejnosti nastavené oveľa realistickejšie. Ako vždy je na konci dňa podstatné, aký dojem v nás samotné mužstvo zanechá. Nemusíme vyhrať medailu, ale ak ľudia vidia pozitívnu energiu, bojovnosť, mladú dravosť a srdce, väčšinou odpustia aj horšie umiestnenie.“

 

Myslíte si, že turnajový systém, akým sa hrajú MS, je spravodlivý? Zväčša o úspešnosti šampionátu rozhoduje jeden štvrťfinálový zápas. Nemalo by sa hrať aspoň na dve víťazné stretnutia pripadne iným spôsobom?

„Na prvý pohľad vyzerá naozaj trochu kruto, ale viete, ako to je: podmienky sú vopred pre všetkých jasne dané a najlepšie mužstvo nakoniec získa trofej. Boli sme svedkami už viacerých formátov, viacerých medziskupín či dokonca finále hrané na dva víťazné zápasy. Ako vo všetkom dnes nájdete názory na všetko, ale tento formát mi príde, že má tých logických nepriateľov asi najmenej.“

 

Zahrá si Slovensko podľa vás v Bratislave vyraďovačku?

„Bude to neskutočne náročné. Posledné roky sa situácia v slovenskom národnom tíme až šokujúco otočila. Kým kedysi sme mali problémy v obrane a zachraňovali to naši svetoví útočníci, teraz je situácia opačná a všetci vieme, že bez gólov sa vyhráva ťažko. Realistické ambície sú však základom zdravého sebavedomia a účasť vo štvrťfinále preto považujem za správny cieľ.“

 

Aké posolstvo by ste chceli hokejovému Slovensku odovzdať?

„Držím mocne palce našim chlapcom, nech kvalitne „pošamanujú“ svoje hokejky, brankári stiahnu rolety a opäť pobláznia národ. Ešte dnes mám zimomriavky z toho, keď si spomeniem, ako som to prežíval na Námesti SNP v roku 2002. Uff, to bolo inak pekne dávno, že?“

 

Filip Timár

Foto: Števo Eisele