Som skôr pozorovateľ, ako vedec

Otec bol plavec – olympionik, takže podobne ako aj iné deti, aj ja som musel ísť v jeho šľapajach. Chodil som teda na plávanie, so strýkom zase na rybačky a zrejme tak sa vytvoril môj kladný vzťah k vode. Všetko to vyvrcholilo štúdiom biológie na univerzite, kde som sa orientoval na ryby. Tu ma aj stretla na tú dobu ojedinelá príležitosť, vyskúšať si prístrojové potápanie v istom „postzväzarmovskom“ klube. Pocit môcť zostať pod hladinou dlhé minúty až hodiny ma uchvátil a postupne som sa prepracoval až k inštruktorskej kvalifikácii. Postupne som si založil potápačskú školu, obchod, cestovku... Toto znamenalo definitívny odklon od môjho ichtyologického bádania (ichtyológia – náuka o rybách, pozn. red.), ktoré som vyštudoval, k pozorovaniu rýb v ich prirodzenom prostredí.

„Rukami” vám odvtedy podľa vašich slov prešlo cez tisíc ľudí. Čo predstavuje taký kurz pre bežného človeka?
Časovo taký kurz vychádza približne na týždeň. Samozrejme, závisí od intenzity stretnutí a individuálneho talentu budúceho potápača. Kurz obsahuje teoretickú prípravu, najčastejšie samoštúdium z knižky a DVD v domácom pro­stredí, bazénové nácviky a aspoň 4 ponory v otvorenej vode (jazero alebo more). Zdravotné nároky sú mimoriadne. Pred nástupom do kurzu uchádzač vyplní dotazník o zdravotnom stave. Ak ten poukáže na nejaké riziko, je potrebné odobrenie lekára. Diskvalifikujúce môžu byť silné alergie, astma alebo cievne ochorenia. Spodná veková hranica na účasť v kurze je 10 rokov. Ceny kurzov sa pohybujú okolo 300 eur v závislosti od školy, inštruktora či formy kurzu. Okrem toho by mal človek vedieť plávať - aspoň trochu. Poznám ale aj veľmi zlých plavcov, ktorí sú dobrí potápači.

Pre Bratislavčanov je ako „otvorená voda” obľúbená najmä Guláška pri Senci. Kam sa ešte chodia Slováci  radi potápať?
Áno, Guláška je hlbšie, mladšie, a tým pádom aj priezračnejšie jazero. Navyše nie je ďaleko. V rámci zatraktívnenia sú tam umelo potopené predmety ako člny, stromy, vraky áut a podobne. Členitý terén láka ryby a tie zase priťahujú pozornosť potápačov. Mimo Slovenska chodia Slováci najčastejšie do Egypta, Chorvátska a Stredozemného mora. Je to cenovo aj časovo pomerne dostupné. Červené more v Egypte je navyše aj veľmi farebné, plné koralov a tropickej fauny. Pochopiteľne, náročnejší cestujú za potápaním aj ďalej, napríklad do Indonézie, na Maledivy alebo do Karibiku.

Máte za sebou vyše tritisíc ponorov. Prečo sa vlastne potápate?
Každé miesto je osobité niečím iným a potápanie samo o sebe prináša vzrušujúce zážitky. Mne za tie roky utkveli najviac v pamäti ponory v Komodskom národnom parku v Indonézii. Celkovo si dovolím tvrdiť, že celá oblasť Indonézie patrí medzi svetové špičky, pokiaľ ide o krásu podmorského sveta. Ale nádherné je aj potápanie v mexických kavernách  - sú to jaskyne s prepadnutými stropmi so sladkou, krištáľovo čistou vodou. Tá je navyše pomerne teplá a plytká, takže to prostredie nevylučuje ani začiatočníkov. No, a samozrejme,  Červené more má vždy niečo do seba.

Ako sa dá najhlbšie potápať?
Pri rekreačnom potápaní je stanovený limit na 40 metrov. So vzduchom sa síce dá ísť až do 60 metrov, ale to už treba mať skúsenosti a výcvik nad limit rekreačného potápania. Príčinou je dusík obsiahnutý v dýchanom vzduchu, ktorý sa vo väčších hĺbkach prejavuje  ako narkotický plyn a spôsobuje opojenie podobné stavu opitosti. V extrémnych hĺbkach sa stáva toxickým aj kyslík, a preto sa tam potápa len so špeciálnymi zmesami plynov. Potápač vtedy nedýcha stlačený vzduch, ale precízne namiešanú zmes na báze hélia, kyslíka a dusíka, tzv. trimix. Tak je možné dosiahnuť aj hĺbky vyše 100m.

Ako sme naznačili už v úvode, podieľate sa na organizácii festivalu, ktorého cieľom je ukázať podvodný svet aj nepotápačom a obohatiť tých, ktorí sa tomu venujú. O čo ide?
Áno, pripravujeme už druhý ročník Medzinárodného festivalu vodného sveta SCUBACAM. Bude sa konať  20. až 22. apríla  v DK Ružinov v spolupráci s CULTUS-om a ďalšími festivalovými partnermi. Náplňou festivalu je súťažná projekcia filmov spod vody a taktiež výstava podvodných fotografií. Celé podujatie obohacuje sprievodný program a odborné prednášky na tému cestovania a fotografovania  nielen pod vodou. Je to v podstate kultúrna udalosť určená širokej verejnosti, ale aj potápačom a milovníkom sveta pod vodnou hladinou. Akcia odštartuje v piatok večer koncertom živej kapely, projekciou nesúťažných filmov a otvorením fotovýstavy. Súťažné diela sa budú premietať v sobotu a večer budú  udelené ceny najlepším filmom na záverečnom ceremoniáli. V nedeľu pobeží pásmo projekcií pre tých, čo to nestih­li v sobotu. Rád by som na akciu pozval všetkých Ružinovčanov. Minulý rok bola možnosť vidieť naozaj krásne fotky, tento rok určite nebu­de horší. Potešujúcou novinkou je, že pri príležitosti Dňa zeme je vstup na projekcie i fotovýstavy zadarmo.

(bw)