Marián Vajda: Ako som vyhral svoj prvý zápas
Ako ste sa s Djokovičom vlastne stretli?
Náhodne, aj cielene. Náhodne preto, lebo v tom čase som rozviazal zmluvu s tenisovým zväzom a snažil som sa vytvoriť si vlastnú tenisovú akadémiu. Vtedy ma kontaktovali z Novakovej agentúry, či by som sa nemohol naňho prísť pozrieť do Paríža. Ani som nevedel, kto je Novak Djokovič, vtedy bol iba 18 ročný chlapec. Nechal som si dva dni na rozmyslenie a v podstate som sa rozhodol ísť kvôli tomu, že dcéra ešte nevidela Paríž. Cielene preto, lebo som predtým trénoval takmer šesť rokov Dominika Hrbatého. Raz sme mali sústredenie v Izraeli, kde sme sa pripravovali na Australian Open. V podstate sme v ťažkých podmienkach – bolo tam 35 stupňov Celzia - trénovali „od rána do večera“, takže videli neustále na kurtoch iba nás dvoch. Všetci ostatní sa schovávali pred slnkom. Aj preto si na mňa spomenuli.
Ako tréner ste okrem Djokoviča viedli aj Karola Kučeru či Dominika Hrbatého. Vedeli by ste ich porovnať - herne, povahovo?
Herne sú rozdielni určite, odstupom času – je to iná generácia. Dominik bol hlavne obrovský „dríč“ a dostal sa na 11. miesto na svete. Karel Kučera bol veľký ta-lent „s menším úsilím“ a dosiahol 6. miesto. Novak Djokovič spája jedno aj druhé - obrovský talent s veľkou drinou. A preto je prvý na svete.
Prvé miesto v rebríčku je momentálne najväčším Djokovičovým úspechom. Považujete to aj za váš najväčší úspech?
Určite je to najväčší úspech. Keď som vstúpil do tohto profesionálneho tenisového vzťahu, nemal som jasnú predstavu do budúcnosti. Chcel som ho zlepšiť natoľko, aby dosiahol svoj cieľ, lebo túžil byť prvým na svete. A naozaj, postupom času, počas niekoľkých rokov, som videl, že má na to, že sa vie neuveriteľne rýchlo naučiť, rýchlo dokáže zopakovať situáciu. Technicky sa vie nastaviť a samotný zápas poníma veľmi dobre. Spočiatku neboli niektoré tréningy kvalitné, ale v zápase sa vždycky vedel vyhecovať na sto percent. Je to zápasový hráč.
V čom vás posunula spolupráca s Djokovičom ďalej?
Je neuveriteľné, že vyhral 28 turnajov, z toho 4 grandslamy – to sa mi ani v najtajnejšom sne nesnívalo. Dokazuje to, že je veľkým tenisovým majstrom a mne to dalo obrovské skúse-nosti. Trénoval som ho intuitívne, nemal som skriptá, ani meto-dické príručky. Myslím, že sme si dobre sadli.
Rok 1987 bol vaším najúspešnejším rokom v pozícii hráča – dosiahli ste najvyššie umiestnenie v rebríčku ATP. Djokovič sa v tom roku narodil. Vidíte v tom nejakú symboliku?
To je pekná súvislosť. Áno, to bol dobrý rok, vyhral som vlastne svoj prvý turnaj a narodil sa Djokovič.
Pred nedávnom sa dosť popísalo o prípadnej návšteve Djokoviča na Slovensku, či už v súvislosti so sústredením alebo exhibíciou. Vy ste však realisticky zhodnotili, že časovo by také niečo bolo len veľmi ťažko možné. Ak by však „motyka vystrelila“ – vedeli by ste si taký zápas predstaviť tu - na kurtoch v Retre?
Zápas Novaka Djokoviča asi nie, nepomestili by sa tam všetci fanúšikovia. Tieto kurty sú vhodné na výchovu mladých talentov, keďže sú vo vynikajúcom stave. Prípadne na prípravu reprezentantov, keďže majú rovnaký povrch ako na Australian Open. Okrem toho sú tu vhodné podmienky aj na regeneráciu – sauny, vírivky, fitness – a rád sem chodievam aj do reštaurácie
Branislav Welter
