KORONACHÝRY

 

Hoaxy, po slovensky falošné správy, po česko-slovensky „oblbováky“ existujú odjakživa. V ľudových chýroch aj v knihách o zázrakoch. Vymýšľali a vymýšľajú ich dodnes ľudia s fantáziou. Zabávam sa na nich ja aj moji priatelia. Niektorí ich berú vážne a veria im. Napríklad, že pri výtere z nosa kvôli zisťovaniu koronavírusu hrozí, že im zdravotníci prepichnú mozog alebo že nosením rúšok sa človek môže zadusiť vlastným kysličníkom uhličitým. Niektorí veria, že koronavírusy sú mimozemšťania a rúškami im umožňujeme udomácniť sa na našej planéte.

Po celom svete sa organizujú bojovníci proti rúškam. Nepresvedčia ich vedecké argumenty, že ich nosením nechránime iba seba, ale aj svojich blížnych. Nepomáhajú štatistiky, že väčší počet ľudí bez odstupov a bez rúšok šíri koronu geometrickým radom. Ľudia radi protestujú. Niekedy právom, no niekedy tým neprotestujúcim ostáva rozum stáť. Napríklad pri manifestáciách proti rúškam. Niektoré „oblbováky“ ma vedia rozveseliť. Napríklad, že čierna diera vo vesmíre je peklo, ktoré sa už konečne podarilo objaviť. Sú v nej duše zlých ľudí, vrahov, zlodejov a násilníkov. Konečne sa ukázalo, že v pekle sa nesmažia hriešnici v kotloch, ale sa v čiernej diere trasú od zimy. Táto správa iste mnohých zločincov poteší. Vždy je lepšie mrznúť, ako sa smažiť. Tento hoax nemôže nikomu ublížiť. Nebezpečné je veriť, že nás ohrozuje očkovanie alebo rúška.

Vďaka svojej chorobe a veku patrím medzi ohrozené druhy. Nechcem skončiť na pľúcnej ventilácii alebo v hrobe. Nosím rúško, vyhýbam sa väčšiemu počtu ľudí, umývam si ruky po každom použití. Na človeka bez rúška sa dívam kriticky, je to podľa mňa bezohľadné indivíduum. Stretla som takého človeka v lekárni. Stála som pri pulte, keď sa tesne za mňa postavil pán bez rúška páchnuci alkoholom. Rodina o mne vie, že veľa vydržím. Neozvem sa, aj keby som sa mala, lebo viem, že to dostanem nazad. A čo potom? Neviem pohotovo reagovať. Tentoraz ma poriadne vytočil. Ohradila som sa: „Zaraďte spiatočku! Nedodržiavate odstup a nemáte rúško.“

„Ja som zdravý ako buk. Čo sa staráte, či mám tú handru na papuli?“ Obrátil sa na magistru: „Dajte panej niečo proti prasaciemu moru, aby ju zverolekári neutratili.“

Keď som manželovi porozprávala príhodu, pobavil sa. Povedal: „Milé!“

Nerada poučujem, ale teraz urobím výnimku, a keď ho znova stretnem, postraším ho, že mu hrozí tá čierna diera vo vesmíre, kde sa už nevarí smola v kotloch, takže ostane na veky vekov v tme a zime.

A potom rýchlo zmiznem, aby mi zas nestihol povedať niečo milé.