Zverejnili dáta energickej spotreby mestských budov

Mapa energetickej spotreby budov. Tak znie názov projektu magistrátu hlavného mesta, ktorý zverejnil dáta o tom, koľko vody, elektriny či plynu spotrebujú mestské organizácie Bratislavy. Ide o slovenský unikát, keďže žiadne iné mesto doposiaľ takto podrobne nezmapovalo energetickú efektívnosť svojich budov.

 

Na portáli opendata.bratislava.sk nájdete zverejnené dáta, ako jednotlivé mestské organizácie míňajú energiu a ako teda dbajú na životné prostredie.

 

Primátor Bratislavy Matúš Vallo v tejto súvislosti hovorí: „Návštevníci nášho webu sa prehľadnou formou na mape Bratislavy dozvedia, aké energie daná budova využíva, aké sú jej priemerné náklady na tieto energie ročne, prípadne či budova prešla nejakou významnejšou rekonštrukciou.“

 

Čo vyplýva z údajov?

Grafy zobrazujú vývoj v čase, ktorý ukazuje mierny pokles spotreby od rekordného roku 2014. Vedenie mesta mieni takýto trend zachovať aj do budúcnosti.

 

Najvyššie účty za energie prichádzajú na Zimný štadión Ondreja Nepelu. V priemere ide o sumu 792 546,20 eura ročne. Prevádzka krytej plavárne na Pasienkoch ročne vyjde na 331 198,40 eura, zoo má ročné náklady na úrovni 242 271,2 eura. Aj kancelárske budovy Bratislavy majú šesťcifernú sumu v položke výdavkov na plyn, elektrinu či vodu. Naopak, na druhej strane rebríčka, čiže medzi budovy s najnižšími nákladmi patria podľa oficiálnej stránky hlavného mesta bratislava.sk napríklad múzeum umeleckých remesiel, múzeum hodín, múzeum zbraní v Michalskej veži či antická Gerulata v Rusovciach.

 

Mesto zároveň vlani urobilo množstvo auditov, na základe ktorých sa majú pripraviť opatrenia na zvýšenie energickej efektívnosti mestských budov. Hovorí sa napríklad o montáži fotovoltaických panelov či o budovaní zelených striech.

 

Otvorenosť pomáha

Údaje za spotrebu sa zberajú manuálne. Ich online zverejňovanie pomáha magistrátu lepšie plánovať prípadné rekonštrukcie a potom aj odmerať dosahy týchto zmien. „Tieto údaje si nechceme nechávať len pre seba. Plánujeme ich zverejňovať aj vo forme otvorených údajov. Teda tak, aby s nimi laická aj odborná verejnosť mohla pracovať,“ uviedol vedúci oddelenia energetického manažmentu hlavného mesta Roman Chovanec.

 

 

rb

Foto: opendata.bratislava.sk