Pôsobnosť verejného ochrancu práv
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na orgány verejnej správy, ktorými sú orgány štátnej správy (napr. ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, obvodné úrady, katastrálne úrady); orgány územnej samosprávy (napr. obecné zastupiteľstvo/mestské zastupiteľstvo, starosta/primátor, zastupiteľstvo vyššieho územného celku, predseda vyššieho územného celku); právnické a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú (napr. Sociálna poisťovňa).
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru, súdy (s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu a prokurátora), veci operačnej a mobilizačnej povahy. Verejný ochranca práv nie je oprávnený riešiť súkromnoprávne spory medzi fyzickými osobami či právnickými osobami navzájom - napr. susedské spory, pracovnoprávne spory, vymáhanie a nútený výkon nezaplatených pohľadávok, či spory o určenie vlastníckeho práva. Tiež nie je oprávnený preskúmať, revidovať, meniť alebo vlastnými rozhodnutiami nahrádzať rozhodnutia súdov. Verejný ochranca práv je však oprávnený preskúmať plynulosť súdneho konania, t. j., či nedochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní.
Podnety pre ombudsmana môžete posielať na adresu: Kancelária verejného ochrancu práv, P. O. Box 1, 820 04, Bratislava 24.
(autor Mgr. Marian Mesároš, právnik KVOP)