73. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom

Jednotlivé európske štáty si 8. mája pripomenuli ukončenie 2. svetovej vojny v Európe. Na Slovensku je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja.

 

Najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva vypukol 1. septembra 1939, keď hitlerovské Nemecko napadlo Poľsko. Vojna trvala až do jari 1945. 30. apríla 1945 spáchal Adolf Hitler samovraždu a bolo len otázkou času, kedy Nemecko bude nútené podpísať kapituláciu. Vláda Slovenskej republiky, ktorá kolaborovala s Nemeckom, podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Ešte predtým, 7. mája 1945, pred treťou hodinou ráno bola podpísaná kapitulácia v Remeši. Okrem predstaviteľov Nemecka ju podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, z Veľkej Británie, Francúzska a USA. Všetky boje sa mali ukončiť do 8. mája do 23.01. Vedenie Sovietskeho zväzu však naliehalo, aby sa akt podpisu dokumentu ešte zopakoval – v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste v noci z 8. mája na 9. mája 1945.

Vo svete sa skončila 2. svetová vojna až 2. septembra 1945, keď kapitulovalo Japonské cisárstvo. Predchádzalo tomu zhodenie dvoch atómových bômb zo strany USA na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.

 

Oslavuje sa aj 9. mája

V bývalom Sovietskom zväze a v dnešnom Rusku oslavujú Deň víťazstva nad fašizmom 9. mája. Súvisí to s tým, že dodatočný akt podpisu kapitulácie sa síce uskutočnil v noci z 8. mája na 9. mája 1945. Lenže podpisom kapitulácie zo 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti už 8. mája o 23.00 h stredoeurópskeho času – vtedy však už v Sovietskom zväze bolo po polnoci, čiže 9. mája.

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii z roku 2004 vyhlásilo 8. máj

i 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne. OSN vyzvala štáty, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – 8. máj, 9. máj, prípadne oba.

 

Zaujímavosti o 2. svetovej vojne

(zdroj. zaujimavosti.net):

•Nemci na začiatku zvažovali, že všetkých Židov deportujú na ostrov Madagaskar. Napokon si, žiaľ, vybrali koncentračné tábory.

•Ak by sa Japonsko nevzdalo, tretím cieľom na zhodenie atómovej bomby bolo Tokio.

•Synovec Adolfa Hitlera William bol na opačnej strane barikády. Slúžil v americkom námorníctve a po vojne si zmenil meno.

•Hamburgery v USA sa počas trvania vojny volali „steaky slobody“, aby sa zabránilo nemecky znejúcemu menu.

•Vojna si vyžadovala aj vývoj nových zbraní. Už v roku 1935 britský inžinier R. Watson-Watt pracoval na tzv. „lúči smrti“, ktorý by zničil nepriateľské lietadlá pomocou rádiových vĺn. Z „lúča smrti“ bol napokon prvý radar.

•Nemeckí manželia prijali niektoré poľské deti, ktoré sa podobali na tie nemecké. Odhaduje sa, že Nemci si takto „adoptovali“ až 50 000 detí.

•Všetky cennosti a zlato od európskych Židov skončili v bankách na cudzích účtoch. Pre založenie fiktívneho účtu používali príslušníci jednotiek SS meno Max Heiliger.

 

BuR

Foto: Koncentračný tábor v Osvienčime