MIKULÁŠ

Keď chodila moja mama do Učiteľského ústavu v Levoči, dostala za domácu úlohu napísať sloh o Mikulášovi. Jej o rok staršia spolužiačka bola vychýrená autorka slohov, nuž ju mama poprosila, aby jej sloh o Mikulášovi nadiktovala. Kamarátka stála pri okne, pozerala sa, ako padá sneh, rozmýšľala. Keď dostala inšpiráciu, povedala mame: „Píš si. Priskočila zima.“ Potom urobila dlhú pauzu a znova povedala: „Píš si! Priskočila zima.“ Túto vetu zopakovala viackrát a napokon povedala: „Začiatok máš vynikajúci. Ostatné si hravo napíšeš sama.“

Nuž, priskočila zima a ja sedím nad čistým papierom, aby som niečo porozprávala o Mikulášovi. Spomínam si na svojich Mikulášov z detstva. Mama objednala Mikuláša s celou suitou, do košíka nakúpila drobnosti a po návšteve dostal Mikuláš „diškréciu“ v podobe slivovice. Po uliciach chodilo viac Mikulášov. Jedni boli objednaní, druhí chodili naslepo. Všade, kde prišli, im dali vypiť. Pamätám sa, ako k nám raz prišiel objednaný podgurážený Mikuláš s anjelom aj čertom a vzápätí ďalší podgurážený Mikuláš, neobjednaný. Strhla sa medzi nimi zvada, začali sa mlátiť biskupskými palicami, čerti trhali anjelom krídla, anjeli čertov ťahali za chvosty. Mama obidve mikulášske spoločnosti vypoklonkovala z domu. Našťastie ten objednaný u nás nechal kôš s nádielkou.

Ja som sa tiež snažila pre svoje deti pripraviť mikulášsky zážitok. Každý rok sa medzi priateľmi našiel niekto, kto bol ochotný u nás robiť Mikuláša. Prišli naši priatelia s deťmi, zrazu bol plný dom. Deti sa báli, plakali, po odchode Mikuláša pojedli všetky sladkosti, naháňali sa a pravidelne sa stávalo, že som s niektorým z nich bežala do blízkej nemocnice niečo zošívať.

No keď bol náš syn ešte jedináčik, nezvali sme ešte Mikuláša osobne. Nádielku nachádzal v okne. Do jedného okna sme mu do topánok dali metličku, uhlie a zemiak. Neboli sme však takí krutí, aby sme mu do druhého okna nedali aj mikulášske darčeky. Keď sa ráno zobudil, pribehol k prvému oknu. Čakali sme plač. Náš Martinko si pozrel zemiak, uhlie aj metličku a nezaplakal. „Si spokojný s tým, čo ti Mikuláš doniesol?“ opýtal sa manžel. „Áno,“ povedal. „Ostatné mi donesie Ježiško.“ Ukázali sme mu na druhé okno a to už bola radosť nad radosti.

Teším sa, že si môžem pospomínať na Mikuláša, že ma obišiel Dedo Mráz a nehrozí, že mojim vnúčatám donesie nádielku Santa Claus. Vítaj, Mikuláš!

 

Oľga Feldeková