DEŇ MATIEK

Svet sa od môjho detstva zmenil. Z niektorých žien, podporovaných mužmi, sa stali bojovníčky za emancipáciu. Čoraz viac sa chcú podobať chlapom. V ich predstavách by mali muži stáť pri sporáku a ženy by mali taviť oceľ. Na Západe (preboha, len nech to neodkukáme) sa neodpúšťa, ak muž pustí ženu prvú do dverí, pomôže jej do kabáta, nedajbože jej pobozká ruku. Materstvo je vraj nutné zlo. Ženy majú na svete dôležitejšie poslania.

 

Nemám nič proti emancipácii. Malo by byť samozrejmé, aby mali ženy rovnaký plat ako muži, ak robia tú istú robotu. Aby sa nedali týrať. Aby mali možnosť odísť od muža alkoholika. Ale akokoľvek budeme chcieť byť s mužmi rovnoprávne, rodiť ich

nedonútime.

 

Nedávno som videla v televízii, ako si istý Francúz dal v parížskej galérii pod zadok slepačie vajcia, sedel na nich tri týždne a vysedel kuriatka. Toto je jediný prípad, keď chlap dokáže priviesť na svet niečo živé. Muži sa musia zmieriť s tým, že ľudské mláďa dokáže priviesť na svet iba žena a iba žena si ho vie privinúť tak, ako to muž nedokáže. Porodiť a vychovávať deti je ten najkrajší dar, aký sme od Pána Boha, alebo ak chcete, od prírody dostali. Bojovníci za emancipáciu v tomto prípade budú darmo napínať svaly. A predsa ich napínajú. Český spisovateľ Jiří Žáček napísal krásnu básničku. V úvode povedal: „Zo všetkých ľudí na svete mám najradšej mamičku.“

 

K čemu jsou holky na světě?

Aby z nich byly maminky,

aby se hezky usmáli

na toho, kdo je malinký.

Aby nás měl kdo pohladit

a povědět nám pohádku.

Proto jsou tady maminky,

aby náš svět byl v pořádku.

 

A spustili sa blesky, hromy. Český režisér Vít Klusák napísal: „K čemu jsou kluci na světě? Aby psali takovéhle debility.“ Vraj báseň ohrozuje mravnú výchovu mládeže. Ženy sú na svete, aby skúmali vesmír a prerábali svet. Pri takýchto výrokoch sa neviem zbaviť podozrenia, či podobných mudrlantov nevysedel z kuracích vajec nejaký Francúz.

Môj muž, ktorý je, chvalabohu, stále pri zdravom rozume, napísal svojmu dlhoročnému priateľovi Jiřímu Žáčkovi gratuláciu k tejto básničke.

Potešil ho.

 

Som tiež matka a aj keď nie som nijaká bojovníčka, zaradím sa medzi tých, ktorí nedovolia, aby sa materstvo podceňovalo. Na deň matiek, a nielen vtedy, by sme mali matkám poďakovať za to, že sme. Aj tým, ktoré nemôžu mať deti a starajú sa o cudzie. A aj tým, ktoré už nie sú medzi nami, sa poďakujme kytičkou položenou na hrob.

 

Oľga Feldeková