Najkritickejšia je Tomášikova

O dopravnej situácii Ružinova hovoríme s programovým mana­žérom Zelenej vlny SRo Ľubošom Kasalom.

Ako hodnotíte dopravu v rámci Ružinova?
Ružinov má v rámci možností Bra­­tislavy veľmi dobrú cestnú infra­štruktúru: prechádza ním niekoľko hlavných cestných trás, z ktorých sa dá odbočiť na obslužné a sídliskové cesty. Aj tu však chýbajú parkovacie miesta na voľnom pries­transtve alebo v garážach. Niekde sa parkuje doslova živelne. Bývam na Trávnikoch, a preto hovorím z vlastných skúseností. Cestná infraštruktúra v Ružinove „zvláda“ riešiť bežné intenzity dopravných prúdov. Je samozrej­mé, že v špičkách, najmä v kritic­kých dňoch, sa doprava výrazne spomaľuje a pri nehodových udalostiach nárazovo kolabuje. Ale to nie je špecifikum Ružinova, pretože počet vozidiel na cestách rastie výrazne rýchlejšie, než sa tomu prispôsobuje cestná infraštruktúra. Kompetentní by u­rých­lene mali začať riešiť riadenie cestnej premávky inteligentnými dopravnými systémami, ktoré by usmerňovali toky dopravných prúdov tak, aby sa preťažené cesty odľahčili a aby sa zaplnili menej vyťažené smery aj za cenu obchádzky.

Čo na dopravu vplýva najviac?
Každý  chceme cestovať autom a najlepšie sám, a v rovnakom čase. Je jasné, že takto sa počet áut na cestách zvyšuje. A to tak rýchlo, že dopravný prúd zákonite musí skolabovať, pretože cestu ani križovatku „nenafúkneme“. Psychické naladenie vodiča za volantom  má svoj vplyv. Inak sa správa a reaguje odpočinutý, psychicky vyrovnaný, pokojný vodič, ktorý navyše predvída a inak bude reagovať na ceste nervózny, nevyspatý (prípadne bezohľadný či drzý) vodič, ktorý reaguje bez rozmyslu.

Minulý rok sa rozširovala cesta medzi Bratislavou a Rovinkou. Ako to vnímate?
Pri súčasných časových a finan­čných možnostiach ako minimálnu nevyhnutnosť. Dva jazdné pruhy do Bratislavy mierne „uľavili“ pri príjazde do hlavného mesta aspoň na malom úseku, pretože ďalej od Dunajskej Lužnej na Žitný ostrov sa veľa nezmenilo. Dôležité však bude celkové riešenie: vybudovanie R7-čky a tzv. nultého obchvatu Bratislavy mimo intravilánov dotknutých obcí. Kým sa však dožijeme tohto riešenia, čiastkovo postačí aj rozširovanie cesty, hoci len v jednom smere do Bratislavy. V smere z metropoly na vidiek však ostal len jeden pruh, čo takisto môže byť problémom najmä v popoludňajších špičkách.

Kde bude treba ďalšie úpravy?
Najkritickejšie vnímam Tomáši­ko­vu ulicu v úseku od Nevädzovej po Ružinovskú; Ulicu Maximiliá­na Hella; Trnavskú ulicu (II/572) s pokračovaním na Vrakunskú cestu. Tieto  cesty sú mimoriadne preťažené, rozšírenie by im pomohlo v oboch smeroch. Stavebne to však nie je vždy možné. Za úvahu by stálo možno zrýchliť dopravu úpravou signálnych plánov niektorých priľahlých križovatiek tak, aby dlhšie svietila zelená práve na zaťažených smeroch. Ďalšou  možnosťou je obmedzenie alebo zrušenie kolíznych ľavých odbočení. Tretia možnosť je zje­d­nosmerniť niektoré ulice a vytvoriť okruhy – tu však treba porovnať „cenu“ zrýchlenia dopravy a zvý­šenia bezpečnosti k „cene“ dlhších trás (ekonomika, ekológia a pod.).

A čo budúcnosť?
Ak bude pribúdať počet automo­bilov, bude sa prirodzene zahus­ťovať aj cestná premávka v Ruži­nove spolu so znižovaním rýchlosti a znižovaním úrovne bezpečnosti aj pre chodcov. Za nebezpečné považujem aj zahusťovanie zástav­by.

Branislav Welter
snímka: archív

 

Retronoviny - dobré noviny pre dobrých ľudí z Ružinova
Evid. č.: EV 4454/11 - ISSN 1338-5739
Vydáva WEON group, a.s.

Design & programming by MK Advertising