OHŇOSTROJE

 

OHŇOSTROJE

 

 

„Máš rada Silvester?“ pýtam sa svojej kamarátky Ene, hoci viem, čo mi povie. Podobne ako ja ani ona nemá rada silvestrovské oslavy. Miluje zvieratá, a keď sa blíži polnoc, zíde s nimi do pivnice, drží v náručí ustrašené psíky a je rada, že hurhaj z delobuchov v pivnici počuť menej. Vlani k nim prišiel blahoželať k Novému roku podnapitý sused. Zavinšoval manželovi a opýtal sa: „A ženu máš kde?“ „Je zavretá v pivnici,“ odpovedal stručne Enin manžel a neobťažoval sa viac vysvetľovať. „Si správny chlap,“ potľapkal tackajúci sa sused Juraja, tak sa Enin manžel volá, po pleci. „Na budúci rok aj ja zavriem do pivnice tú svoju.“

Ja s manželom trávim Silvestra v posteli. Na rozdiel od Ene nemáme zvieratá ani pivnicu. Natiahnem budík na polnoc, aby sme si zavinšovali. Nie je to nevyhnutné, robím to len zo zvyku. Výbuchy z ulice by zobudili aj kameň.

Eňa, ja a iste mnohí naši spoluobčania by sa potešili, keby sa tým hore podarilo ohňostroje a petardy na Silvestra zakázať. A keby to záviselo odo mňa, občas si pomyslím, že by bolo treba zakázať oslavy ako také. Ľudia sa opijú, revú, spievajú, bozkáva sa každý s každým, mnohí sú v tom čase nachladnutí, roznášajú bacily, žiarlivci zúria, delobuchy mnohým odtrhnú prsty. Na druhý deň im je zle, nadávajú a o neporiadku na uliciach ani nehovorím.

Ale nie som zas až taká „urputná“, aj keď to môj manžel o mne tvrdí. Silvester je raz do roka, nech sa ľudia radujú, aj keď sa nemajú z čoho, veď sú všetci o rok starší. Čím viac zákazov, tým menej slobody. Užili sme si ich za socializmu dosť, nedajbože, aby sa to znova vrátilo. Silvestra oslavuje celý svet, v mestách a dedinách vybuchujú delobuchy a na oblohe sú parádne ohňostroje. Raz do roka by to mali strpieť aj milovníci zvierat a aj takí antisilvestrovci ako ja alebo Eňa. Just som sa rozhodla, že raz na Silvestra vyjdem do ulíc aj ja a dám sa vybozkávať, budem spievať, aj keď neviem, možno vypustím slzu, keď sa budem lúčiť so starým rokom a pohľadom do neba budem obdivovať ohňostroje. „Trochu života do toho umierania,“ hovorieval môj starý otec. Šťastný nový rok!

 

 

Oľga Feldeková