JE PO VOĽBÁCH

JE PO VOĽBÁCH

     Od volieb už uplynul nejaký čas a stále sme nútení sa nimi zaoberať. Snívam o tom, že raz za štyri roky hodím do urny lístok a viac ma politika nebude zaujímať. Budem spokojná, že nielen ja som volila správne, ale že ľudia, ktorí ma zastupujú, sa zodpovedne postarajú o krajinu a ľudí v nej. Toho, že raz to tak bude, sa už asi nedožijem – dúfam, že aspoň moje vnúčatá. No keďže to tak ešte nie je, som nútená zaoberať sa politikou, či chcem, alebo nechcem.  Rozčuľovanie nemám v povahe, a preto ma rozčuľuje, že sa dám občas rozčúliť. Ale koho by nerozčúlilo, keď vidí, že okolo neho sa dejú nespravodlivosti, zlodejčiny, xenofóbia, nevyšetrené a ešte pred vyšetrením amnestované vraždy. Za totality sa diali oveľa hroznejšie veci – a ak sa niekomu zdá, že nie, je to tak len preto, že o vtedajších zverstvách museli vtedajšie médiá mlčať. Mnohí o nich nevedeli, a hoci dosť bolo aj tých, ktorí o nich vedeli, mnohí z nich – zo strachu – o tom radšej mlčali. Dnes sa však vďaka slobode slova dozvedáme o všeličom, čo nám dvíha adrenalín. Je toho toľko, že ani neviem zostaviť rebríček, čo a kto ma najviac rozčuľuje. Každý deň sa v médiách objaví niečo nové.

     Počula som, napríklad rozprávať poslanca, že ak budú študenti navštevovať fašistické koncentračné tábory, je to to isté, ako keď za socializmu boli povinní navštevovať Leninovo mauzóleum. Bola som za socializmu študentka a nikdy som v mauzóleu nebola, nikdy som nebola ani v Rusku, nikto ma k tomu nenútil, asi som mala šťastie. No aj keby som ho nemala, bolo by to to isté? Sovietsky Tutanchamón ležiaci v mauzóleu mal na svedomí ľudské životy a zomrel ovenčený slávou. Ako je vôbec možné porovnávať ho s miliónmi mučeníkov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch? Veď koncentráky – na rozdiel od mauzólea – to je súčasť dejepisu.

Vraj o tom, či majú študenti navštíviť Osvienčim, musia rozhodnúť rodičia. Budú azda rodičia rozhodovať aj o tom, či sa ich deti majú učiť malú a veľkú násobilku?

     Vďaka slobode slova, ktorá sa dúfam u nás udrží, nemôžu nami mocní manipulovať tak, ako sa im zachce. Sloboda slova je naše základné právo, aj keď sa nám vďaka nej ukážu mnohé veci v tom zlom svetle až oneskorene. Ale dúfajme, že ešte stále včas, aby sme sa im vedeli ubrániť – pri budúcich voľbách.

Oľga Feldeková