Pocta Gaudímu v Ružinove

Mnohým toto meno nič nenapovie a mnohí vedia, že toto priezvisko patrí významnému a jedinečnému španielskemu a svetovému architektovi. Mnohí prešli Španielskom, kde najčastejšie vidieť stavby od Gaudího. Je to najmä v jeho rodnej Katalánii a najmä v Barcelone. Preto sme sa pustili do pátrania, ako tento zaujímavý objekt uzrel svetlo sveta.

Stopy nás zaviedli do spoločnosti Bratislavská investičná, a. s., kde nám celú vec objasnil člen predstavenstva spoločnosti Ing. Peter Bombík. „Kúpili sme pozemok, ktorý predtým nevyzeral nijako vzhľadne, pretože tam boli staré baraky, ktoré do centra mesta už dávno nepatrili. Uskutočnili sme výberové konanie, na ktorom sa zúčastnilo viacero ateliérov. Rozhodovali sme sa medzi 5 – 6 ponukami, medzi ktorými bola aj ponuka Ing. arch. Klementa Trizuljaka. Návrh sa nám páčil a zdalo sa nám, že sa do lokality hodí. Pre ozvláštnenie mesta aj pre klientov. Sme radi, že dom si udržal cenový štandard s kvalitou bývania a s kvalitou diela. Všetky byty sa relatívne rýchlo rozpredali.

V diskusii sme sa dotkli aj problematiky umiestňovania satelitov na objekt, ktoré narúšajú architektonickú čistotu diela. To nie je iba na rozprávanie o autorských právach, ale aj o cite ku kultúre a o vzťahu k umeniu. A ako vznikla idea postavenia tohto domu? To nám prezradil autor tohto víťazného návrhu Ing. arch. Klement Trizuljak. „Do súťaže som vstúpil plný dojmov z Gaudího architektonických diel v Barcelone. Mal som pocit, že musím tieto pocity zhmotniť v nejakom diele. A prišiel zázrak v podobe víťazného návrhu, čomu som sa veľmi potešil. Trochu ma schladil rezultát stavbárov, že balkóny musia byť zarovnané a nie vlnovkové. Našťastie druhá spoločnosť splnila naše predstavy. Výber materiálu na vonkajšiu fasádu bol tiež zaujímavý. Museli sme za ním vycestovať až do Holandska a vybrali sme tam tehličky z ražnej pálenej tehly. Zaujímavé boli aj diskusie o veľkosti bytov. Našli sme prijateľný kompromis, a tak tu nájdete menšie, väčšie i nadrozmerné byty, sú pekné a rôznorodé.

Ako nám ďalej povedal Ing. arch.
K. Trizuljak, urbanistický koncept riešil aj uzatvorenie jestvujúcich domov, čím sa zvýšila kvalita bývania aj v ich bytoch. Vznikol tak tichý dvor so zátišiami pre deti. Dom má aj dve podzemné podlažia s garážami. V okolí je dobrá dopravná prístupnosť. Tvár domu je obrátená do parku a obyvatelia domu majú vizuálny kontakt s parkom a terasou bytu. Zaujímavosťou je, že dom, ktorým sa v Barcelone Ing. arch. K. Trizuljak inšpiroval postavili v rokoch 1906 – 1910. Ten bratislavský o 100 rokov neskôr...

Jozef Lehocký,
snímky autor a T. Durkač