Petang je šport o oddychu
Pán Hrozáni má 82 rokov a petang začal hrať po 80-ke. Dotlačila ma k tomu žena, veľká frankofilka,“ začína s úsmevom. „Trávim s hrou celkom dosť času, sledovanie televízie ma nebaví a načítal som sa za svoj pracovný život dosť.“ Tibor Hrozáni tvoril dlhý čas v rozhlase relácie (medziiným aj Pozor, zákruta!), neskôr sa venoval korektúre a prekladateľstvu.
„Toto ihrisko je výborné tréningové miesto aj pre začiatočníkov. Turnaj by sa tu dal však spraviť nanajvýš pre osem mužstiev,“ hovorí o dráhach pri Retre, ktoré má najbližšie k domu. Inak sú obľúbené v Bratislave aj ihriská ako Rančík v Petržalke, príležitostne Prezidentská záhrada a raz za rok Medická záhrada – tam sa tradične 17. novembra koná medzinárodný turnaj. „V Auparku je národný guľodróm pre väčšinu turnajov.“
O čo vlastne v tejto hre ide? Hrá sa so železnými guľami, ktoré musia hráči striedavo hádzať čo najbližšie k „prasiatku“ – menšej, zväčša drevenej guľôčke (dá sa však použiť aj náhrada v podobe šišky či kameňa, čo bol aj prípad pri rozhovore s pánom Hrozánim). Po „vyhádzaní sa“, teda po umiestnení všetkých troch gúľ každého hráča, sa pripisujú body, a to tak, že hráčovi, ktorý hádzal najpresnejšie, sa za každú guľu bližšiu ako súperovu udelí po jednom bode.
Prasiatko sa umiestňuje na začiatku hry hodom do vzdialenosti 6 až 9 metrov (hádžuceho hráča určí žreb). Následne hráči hodia po jednej guli a pokračujú podľa toho, ktorý hodil horšie (ten má právo prvého hodu v ďalšom kole). Hod pritom musí byť z miesta, hráč nesmie vykročiť z vopred nakresleného kruhu v piesku. Potom už záleží na taktike, či sa uprednostní presnejšie umiestňovanie, alebo vyrážanie súperových gúľ.
Na Slovensku je už viacero klubov, napr. Jewel Club Petangue Bratislava, ktorého členom je pán Hrozáni. Z ďalších možno uviesť kluby Premier, Guliver, Univerzum, CAP, Novoker Lučenec, KPP Svätopluk (Šaľa s dvoma vynikajúcimi turnajmi ročne a vlastnou ligou), T-RPAK, Sepek, Spiders (Pezinok s najobľúbenejšími turnajmi), Silverlink Modra (tiež s vlastnými podujatiami, angažuje najmä zdravotne postihnutých v ústave, kde zriadili ihrisko), ďalej PAF (Martin), Prásk, či PDT Nitra.
Kluby zvyknú organizovať turnaje, ktoré bývajú každý víkend. Podľa možností sa hráva aj v Maďarsku, Česku, Rakúsku či v Poľsku. „O nejaký čas zistíte, že na staré kolená máte kamarátov po celej Európe,“ hovorí pán Hrozáni, ktorý okrem účasti na medzinárodných turnajoch u nás bol tiež niekoľkokrát hrať v Maďarsku či Brne. Zo svojich triumfov spomína
3 poháre či ocenenie Objav roka 2011.
„Vekové limity neexistujú, takže nezriedka tvorí jedno družstvo junior so starším hráčom.“ On sám už zaučil viacero začiatočníkov a privíta ďalších. „Pomôžem aj mladým, aj dôchodcom. Je to o radosti,“ hovorí, a dodáva, „okrem iného je to lacné hobby na čerstvom vzduchu. Súprava bežných gúľ sa dá kúpiť v hocijakom hypermarkete za pár eur.“
Jozef Cvajniga
