O ružinovskú zeleň sa treba starať

Podujatia moderuje jeho výkonný riaditeľ, historik Maroš Mačuha, ktorý za dva roky spolok zviditeľnil aj kauzou návratu korunovačnej sochy Márie Terézie. „Som rodený Bratislavčan, pochádzam z Ostredkov, kde žijem po celý život. Samozrejme, že každý má vzťah k miestu, kde sa narodil. Ružinov je však pre mňa zo všetkých sídlisk najprijateľnejší, pretože je tam dostatok zelene,“ tvrdí mladý muž, ktorý prácou v spolku nadväzuje na najlepšie bratislavské tradície z minulosti. Zeleň v Ružinove dokonca začína byť už predimenzovaná, dôležitým prvkom parkových úprav je aj trávnik a trávnatých plôch je čoraz menej, pretože sa vysádzajú stále nové dreviny. Na tom by nebolo nič zlé, ale problém je, že o stromy sa miestna samospráva stará nedostatočne. Mnoho z nich je už prestarnutých a ich konáre ohrozujú majetok, ale aj ľudí. Dobrý záhradník musí používať nielen rýľ a krompáč, ale aj sekeru a pílu, ak treba.  „O zeleň, podobne ako o kultúrne pamiatky, sa treba starať,“ hovorí. „A keď sú choré a ohrozujú bezpečnosť ľudí, tak s tým treba niečo robiť. Počas silnejších búrok je takmer pravidlom že na sídlisku padajú stromy. Minule na našej ulici takýto náletový (náhodne a nekoncepčne vyrastený) strom zdemoloval tri vedľa seba stojace autá tak, že úplne preliačil ich strechy. Nechcem si predstaviť, čo by sa stalo, keby v nich niekto sedel. V Ružinove sú však v dezolátnom stave aj fontány, sochy a chodníky. Podobne ako pri zeleni aj na toto by mala myslieť predovšetkým samospráva. Mali by mať na to vyčlenené financie. Bratislavský okrášľovací spolok robí predovšetkým nové realizácie. Stavajú nové sochy a orientujú sa viac na Staré Mesto. Doteraz nerealizovali v okrajových častiach Bratislavy žiadne aktivity, aj keď v budúcnosti to nevylučujú,“ dodáva na záver.

Eva Nová

Snímka: archív