Na centrálnom trhovisku...
Nielen Bratislavčania, ale celé Slovensko pozná, ktorá skupina ospevuje toto najväčšie ružinovské a bratislavské trhovisko na Slovensku. Z tejto piesne sme si „požičali“ aj pár slov do titulku nášho článku. Je to už 30 rokov, čo sa spojili dve neznáme muzikantské partie z dvoch vysokých škôl (dopravnej a ekonomickej) do jednej a založili skupinu pod názvom Ľudový Orchester Jednoduchej Zábavy Obyvateľstva – LOJZO. Obdivuhodné je, že kapela hrá v súčasnosti popri stálom zamestnaní svojich členov takmer v nezmenenej zostave. Iba zosnulého M. Kochanského nahradil harmonikár M. Veselský. Svoju „oficiálnu“ garderóbu – tepláky a baretky, spolu ďalej „derú“ F. Mikurčík, T. Fabor, J. Štalmašek, T. Čech a J. Ciller.
LOJZO vstúpil na slovenskú hudobnú scénu pred tridsiatimi rokmi s netradičnou hudbou, textami piesní, kostýmami a s netradičn-ou konšteláciou hudobných nástrojov. Bola to inšpirácia tzv. dlažobným folkom, aký vtedy hrali jarmočné kapely. To všetko vzbudilo pozornosť, ale aj oživenie, pretože boli svojskí, originálni. Postupne ich piesne prenikali do médií a ľudia si ich veľmi rýchlo osvojili. Veľkú popularitu mali a majú ich teplákové bály. To všetko im otvorilo aj hranice a prešli nielen Európu, ale aj Áziu, Ameriku a Austráliu.
Nie všetko sa však dostalo do médií, a tak sme sa šli na nejaké perličky spýtať jedného z členov, huslistu a speváka J. Cillera. „Počas tých dlhých tridsiatich rokov sme vďaka našej tvorbe precestovali kus sveta. Boli to príjemné i humorné stretnutia a vystúpenia. Spomínam si na koncertovanie vo Vietname, kde náš veľvyslanec zabezpečil pre návštevníkov malé spevníky, kde boli naše skladby preložené do angličtiny a vietnamčiny, a tak účastníci vedeli, o čom spievame. Bolo to veľmi milé a odrazilo sa to aj na reakciách v hľadisku. Skladbou Anča, si drahá ako Volvo sme si však zavarili u vrchnosti, pretože nejaká vyššie postavená členka straníckej organizácie mala Volvo a myslela si, že pieseň je karikatúrou na ňu. Žiaľ, dostali sme dištanc, a tak sme si pár mesiacov museli oddýchnuť. My sme však vôbec netušili, že nejaká pani menom Anča, ktorá má Volvo, existuje.“
Rok po smrti M. Kochanského mu bola v roku 2007 na Centrálnom trhovisku odhalená pamätná tabuľa. Celý rok kapela nekoncertovala a až pri tabuli sa rozhodli na základe pamätnej vety M. Kochanského, že LOJZO neprestane hrať, ale postupne vymrie ako mamuty, sa zostávajúci spoluhráči rozhodli príležitostne vystupovať ďalej.
Ak sa členovia kapely, ale aj ich fanúšikovia obzrú za seba, môžu byť spokojní, čo všetko dosiahli a kde všade účinkovali. Množstvo koncertov doma i vo svete, mnoho ocenení, účinkovanie vo filmoch, ale aj tisíce predaných platní a CD nosičov svedčí o ich obľúbenosti. Škoda len, že slovenské rádiá rýchlo zabudli na ich popularitu a hrajú ich veľmi málo. Tak ako aj iné slovenské pesničky...
Slávu skupiny LOJZO a jej lídra, už nebohého Mariána Kochanského, pripomína aj pamätná tabuľa na Centrálnom trhovisku v Bratislave.
Jozef Lehocký
Snímky archív skupiny LOJZO
