Genéza situácie Cvernovky

Okrem ich historického pozadia sa hovorí aj o životnom prostredí – Ružinovčania z okolia sa boja nebezpečného azbestového prachu. Prečo však došlo k takto vyhrotenej situácii? A je vôbec situácia taká jednofarebná – čierna – ako to zaznieva najhlasnejšie?

Prvé ohlasy o búraní Cvernovky prišli od občianskych aktivistov 16. júna. Mestská časť Ružinov okamžite zareagovala – starosta Dušan Pekár nariadil štátny stavebný dohľad. Ten skonštatoval, že stavebníkovi chýbajú niektoré dokumenty vyplývajúce z búracieho povolenia –  stavebník neohlásil firmu, ktorá bude búracie práce realizovať takým spôsobom, ako mu ukladalo búracie povolenie, nevedel na mieste preukázať zmluvu na odvoz kovového odpadu ani projekt organizácie dopravy počas búracích prác. Starosta preto nariadil zastavenie búracích prác.

Mestská časť následne požiadala okresnú prokuratúru o preskúmanie predĺženia platnosti búracieho povolenia z roku 2008 predĺženého v roku 2010. Usmernenie z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja vyhodnotilo búracie povolenie ako platné.

Faktom tak je, že investor Hamilton Group nekonal protizákonne samotnou búracou aktivitou (aj keď jej forma – nedostatočné opatrenia proti úniku azbestu – sú už diskutabilné). Stalo sa tak to, na čo sme už v minulých číslach upozorňovali, poslanci nášho zastupiteľstva sa stali čiastočne zodpovední za zmiznutie časti ružinovskej histórie. Neboli totiž schopní na niekoľkých zasadnutiach po sebe schváliť zaradenie objektov Cvernovky medzi zoznam pamätihodností Ružinova napriek tomu, že návrhy uznesení im boli pravidelne predkladané (poslancom Guldanom, pozn. red.).

Stáť tak s najväčšou pravdepodobnosťou ostane len budova zo strany Svätoplukovej ulice – tú je totiž investor zaviazaný rekonštruovať, zachovať jej ateliérovú a galerijnú funkciu a vytvoriť v nej loftové byty. Tento záväzok prevzala Hamilton Group od jej predchodcu Sekyra Group, ktorú tak zaviazalo predchádzajúce vedenie MČ.

Reálna situácia je tak momentálne mylne prisudzovaná všeobecnému kultúrnemu barbarstvu. Treba po jej pôvode pátrať inde –
v strojcoch dnešnej bezzubej pozície mestskej časti – v poslancoch. No treba si uvedomiť, že poslanci sa zástupcami ľudu nestali z vyššej vôle. To, akí ľudia za nás rozhodujú, máme v rukách my. Dúfajme len, že si to uvedomíme a v nadchádzajúcom „zúčtovaní“ budeme hlasovať podľa reálnych činov konkrétnych osôb.