Strieborné prekvapenie

Je pochopiteľné, že v každej krajine sa podobný úspech preberá dlhší čas, a tak nie sme výnimkou. Výnimkou je však získané striebro, ktoré sme si tak želali na vlaňajšom šampionáte, ktorý sa prvýkrát konal v Bratislave. Sklamanie už prebolelo a teraz sa tešíme z úspechu, ktoré získalo značne omladené družstvo.

Medzi pár staršími harcovníkmi Handzušom, Chárom a Lintnerom nechýbal ani náš jediný švormedailový Miroslav Šatan. Rozvážny a trochu introvertný mladý muž sa dokázal spontánne tešiť po vydarených akciách. Žiadne nacvičené gestá, iba poctivá hra. A keď sa podarí dať taký gól, aký dal Čechom, tak sa niet čo diviť radosti. Za tým všetkým sú roky driny a odriekaní. Aké boli začiatky malého Mirka Šatana na ľade, sme sa spýtali jeho otca Emila Šatana.

Aký bol malý Mirko disciplinovaný, čo sa týka tréningov?
Musím povedať, že som bol nadmieru spokojný, napriek tomu, že sme museli vstávať o 5. h. Ak som sa niekedy tváril, že spím, tak on dobehol, že už musíme ísť. Od 2. triedy sme už bývali v neďalekých Jacovciach, a tak sme do Topoľčian museli dochádzať. Uvažovali sme, že ho dáme na futbal, ale on nepopustil. Hrával však do 17 rokov aj futbal za obec.

Bol otec aj trénerom?
Hlavným topoľčianskym trénerom bol Jožko Nemec a my sme mu iba pomáhali.

Napadlo vám, že by niekedy mohol hrať aj v NHL, prípadne že bude z neho jeden z našich najlepších reprezentantov?
Na také dačo sa pri tých deťoch nedá myslieť. Vtedy sa tešíte, že sa vie korčuľovať, že niekoho obral o puk a dal gól. Sú to obyčajné detské radosti, žiadne nadoblačné výšiny. Tešil som sa, že bude hrať hokej za Topoľčany. Raz sme boli na turnaji v Košiciach a tam ho začali lanáriť do klubu. Vtedy mi napadlo, že to asi robí dobre.

Váš malý Mirko už má syna Mirka, ktorý začína „šermovať“ s hokejkou a naháňať puk. Chce sa mu ísť v otcových stopách?
Ešte ťažko povedať, či je to iba detský rozmar a napodobovanie otca. Je to iba oťukávanie. Ale asi to myslí vážne, lebo keď ho otec vzal do autobusu, ktorý ich viezol z letiska po Bratislave, tak mu povedal: „Tato, keď ja budem veľký, tak ťa tiež vezmem na autobus“. Nám sa táto veta zdá ako prísľub. Čas však ukáže.

Stretnúť sa so strieborným M. Šatanom a nepoložiť mu pár otázok, by bol hriech. Napriek tomu, že už bolo toho veľa povedaného i počutého o MS v Helsinkách, spýtali sme sa ho, s akými pocitmi odchádzal na MS a či dúfal, že získame medailu?
Pred šampionátom majú všetky kolektívy rovnakú šancu. Keď sme si vybojovali účasť na olympijské hry, tak nás to ešte viac povzbudilo. Výhra nad Kanadou nám dodala ďalšiu energiu a pozitívne naladené mužstvo už mohlo hrať uvoľnenejšie.

Zažili ste veľa emócií pre fanúšikov viditeľných i neviditeľných, ale tá radosť po druhom góle Čechom z vás priam sršala. Po historickom vláčiku v Göteborgu 2002, keď ste sa kolenačky „šinuli“ po ľadovej ploche so zlatom na krku, ste sa teraz šmýkali na chrbte ako kométa s dobrou zvesťou. Nebáli ste sa, že vletíte do mantinelu a ublížite si?
To bola taká spontánna reakcia, že som vôbec neuvažoval nad tým, že sa mi môže niečo stať. Užíval som si tú chvíľu...

V jednom reklamnom spote hovoríte, že hokejom ste si predĺžili detstvo. Zdá sa, že aj váš syn pôjde vo vašich šľapajach a detstvo si ešte predĺžite aj pri ňom. Baví ho hokej?
Zatiaľ ho to baví, ale je to iba hra bez nejakých väčších záťaží a povinností a detstvo si s ním rád predĺžim.

Do rozhovoru vstúpil aj malý Mirko a prezradil nám, že niekedy si s otcom zahrajú hokej aj o jednej, tretej, štvrtej, aj o deviatej hodine večer. (Ak mu taká intenzita vydrží, tak svojho slávneho otca za chvíľku prekoná... poznámka redaktora).

Ste náš jediný reprezentant, ktorý má štyri medaily z MS. Prešli ste s naším hokejom celú cestu z „podpalubia“ hokejového sveta až na najvyšší stožiar. Nastáva postupná generačná výmena a je dobré, že sa strieda za pochodu a starší môžu odovzdať skúsenosti mladším. Podľa M. Handzuša ste boli v Helsinkách dobrá partia. Ako ste to videli vy?
Partia chalanov bola veľmi dobrá. Podobá sa to na šampionát v Petrohrade, s ktorým má viacej paralel. Aj vtedy sme mali neznámeho brankára, získali sme striebro, čo taktiež nik nečakal. Som rád, že to v Helsinkách dopadlo takto dobre. Verím, že to bude pre slovenský hokej nový impulz.

My veríme tiež a do ďalších zápolení želáme veľa zdravia a zdaru.