Kategória: Zo života BratislavyČíslo: 06/2012

Odstráňme jazvu zo srdca Bratislavy

To je jedna z myšlienok, ktorá charakterizuje odvážny projekt obnovy bratislavského podhradia. Na tlačovej konferencii ho predstavili mestský poslanec Ján Budaj a kunsthistorik Jozef Lenhart.

Myšlienka iniciatívy obnoviť Podhradie zaznieva čoraz hlasnejšie práve teraz – dá sa povedať v hodine dvanástej – keď sa rozbiehajú projekty zasahujúce historický cenné časti Bratislavy – Vydricu, Zuckermandel a Podhradie.

Tieto plány neneguje, ale dáva im zmysluplný rozmer, bez ktorého by sa Bratislava navždy obrala o možnosť prihlásiť sa k svojmu historickému odkazu. „Odstráňme jazvu, ktorá rozdelila srdce Bratislavy. Polovica historického centra padla za obeť necitlivému plánovaniu. Toto je posledný moment, keď je možné rehabilitovať slovenskú prítomnosť v Bratislave,“ hovorí Ján Budaj.

Koncept obnovy Podhradia je azda najvýraznejší myšlienkou zahĺbiť vyústenie Nového mosta pod zem, čo by vytvorilo možnosť prepojiť mesto s Podhradím – vizualizácia počíta s námestím medzi Dómom Svätého Martina a Židovskou ulicou. Pod námestím by bol kruhový objazd, ktorý by riešil distribúciu dopravy namiesto mohutných zjazdov z mosta, ktoré dnes tak kontrastujú s historickou zástavbou.

„Ak neprepojíme podhradie so zvyškom Starého Mesta, nedá sa očakávať, že to miesto ožije. Vznikla by len ďalšia nocľaháreň bez pridanej hodnoty pre jej obyvateľov, bez života, aký všetci vyhľadávame v Starom Meste.
V tých niekoľkých uličkách, ktoré prejdete za 17 minút.“

„Zároveň je potrebné obnoviť dotyk mesta s Dunajom,“ vysvetľuje Budaj predstavu o odstavení osobnej dopravy z úseku medzi Novým mostom a PKO. Hlavný dopravný inžinier Bratislavy Tibor Schlosser si to celkom nevie predstaviť, aj keď na tlačovej konferencii sa vyjadril, že je pravda, že pri tempe zahusťovania daného územia naozaj nebude môcť nábrežie naďalej slúžiť na tranzitnú dopravu do Karlovej Vsi. Riešenie by však videl skôr
v zakopaní komunikácie pod zem, s ponechaním električky na povrchu.

Čo sa týka architektúry, Jozef Lenhart upozorňuje, že by bolo nebezpečné pustiť sa do monoblokovej výstavby, aká je naplánovaná. Historický ráz mesta sa podľa neho budoval práve stavaním solitérov – jednotlivých budov, vždy podľa potreby. Obnovené Podhradie by malo byť tiež členité. „Nestaviame mesto jedného developera, či už je to Penta, J&T, alebo pán Rehák.“

V projekte obnovy Podhradia tiež vidí napravenie chýb predošlých generácií. „Bratislava mala šťastie vo vojnách. Prežila Napoleona aj svetové vojny. Nemala však šťastie na svojich ľudí.“ Upozorňuje tiež na paradoxy v našom stavaní sa k minulosti. „Zatiaľ čo vnútro hradu rekonštruujeme do extrémov, bez dokumentácie sa snažíme umelo vytvoriť akési Rokoko, tak historicky cenné budovy, ktoré sú riadne zdokumentované, nie sme schopní vrátiť do života.“

Projekt obnovy Podhradia má pred sebou ťažkú cestu, ktorá však bude musieť byť rýchla, aby nebola zbytočná. V týchto dňoch sa s ním zoznamujú poslanci mestského zastupiteľstva a víziou Jána Budaja je zapojiť do projektu aj vládu či Európsku úniu, napríklad prostredníctvom grantov na obnovu komunizmom zničených miest.
 

Retronoviny - dobré noviny pre dobrých ľudí z Ružinova
Evid. č.: EV 4454/11 - ISSN 1338-5739
Vydáva WEON group, a.s.

Design & programming by MK Advertising