Zahusťovanie Bratislavy – problém, ktorý sa rieši
Pre Retronoviny sa vyjadril aj bývalý hlavný architekt mesta Bratislavy profesor Štefan Šlachta.
– Zarazilo ma, že sa tu argumentuje štvorcovými kilometrami. Je rozdiel, či hovoríme o hustej dvojpodlažnej zástavbe, alebo o zástavbe, ktorá má dvanásť podlaží. Musíme uvažovať aj o počte obyvateľov na hektár. Tieto množstvá boli kedysi u nás vysoké – rátalo sa do 480 ľudí na jeden hektár, čo považovali naši západní susedia za absurditu. Nepochybujem, že je možné zahusťovať, ale tak, aby sa doplnili rôzne funkcie. Napríklad, aby ľudia nemuseli za prácou chodiť na druhú stranu mesta. Zahusťovanie sa u nás, žiaľ, chápe tak, že zahusťujeme stavbou novších bytov. Ide o pojem, ktorý sa dá vysvetľovať rôzne, ale treba ho vidieť z viacerých hľadísk. Ružinov bol jedným z príjemných sídlisk, ktoré po rokoch bolo zelené, a čím ďalej nadobúdalo charakter záhradného mesta. Stavať tam ďalšie byty považujem za nezmysel.
Ing. arch. Roman Talaš z Inštitútu urbánneho rozvoja povedal: – Nikto z nás nechce, aby sme začali zahusťovať stavaním nových panelákov. Skôr by som hovoril o prirodzenej hustote mesta. Mali by sme premýšľať, ako na to, pretože ideme tvoriť nový územný plán. A preto by sme mali rozmýšľať nielen ekonomicky, ale hlavne ekologicky. To znamená, že mesto sa nemá rozširovať v nízkej hustote, má doplniť rezervy v rámci svojej existujúcej rozlohy. Ružinov je v tomto smere fantastické sídlisko, ktorého vývoj bol v niektorých smeroch pozitívny, v iných negatívny. V každom prípade nie sme proti novým investíciám ani tu, pretože hlavne ony môžu priniesť rozvoj a modernizáciu.
Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, okrem toho, že sa venuje otázkam rekonštrukcie Starého Mesta, ktoré považuje za veľmi dôležité, sa tiež vyjadril na túto tému: – Tvrdím, že zahusťovanie vnímajú obyvatelia Bratislavy veľmi citlivo. Možno si neuvedomujú, že žijú na ploche, ktorá je porovnateľná s plochou mesta Viedne. Bratislava má 380 km2 a Viedeň 410 km2. V Bratislave žije 430-tisíc obyvateľov a vo Viedni 1,6 milióna obyvateľov. Ako je to možné, že keď u nás pribudne ďalší dom, vidí sa nám to už ako nemožné zahusťovanie? Ľudia s tým nesúhlasia, píšu petície a sú naštvaní. Vidíme, že neďaleko nás existuje kultúra, ktorá znesie pri sebe oveľa viac urbanistických celkov, administratívnych, obchodných a bytových priestorov. Z hľadiska rozvoja má teda Bratislava celkom iste priestor na to, aby sa zahusťovala.
Primátor sa zmienil aj o vzťahu urbanizmu a dopravy, ktorý bol v našom meste dlhodobo podceňovaný.
– Ak chceme byť ekonomickí, ekologickí a zabezpečiť udržateľný vývoj nášho mesta, mali by sme o týchto veciach rokovať veľmi vážne a zodpovedne.
Okrem dopravy hovoril aj o stúpajúcej potrebe Bratislavčanov žiť v rodinných domoch, ktorú na magistráte evidujú už dlhšie. Mesto zároveň chráni svoje trávnaté plochy konceptom s názvom Stabilizované územie. Ide o územie, ktoré by malo byť rozširované nadstavbami a prístavbami a nie novou výstavbou. Nový územný plán by mal reflektovať na všetky tieto požiadavky a mal by byť taký, aby zlepšil kvalitu života Bratislavčanov a chránil naše mesto pred nežiaducimi vplyvmi.
