Z diania na magistráte
Novou šéfkou bratislavského magistrátu sa stala Dušana Višňovská. Primátor Milan Ftáčnik ju predstavil mestským poslancom. Višňovská vo funkcii nahradila Viktora Stromčeka, ktorý sa vrátil na post šéfa kancelárie Národnej rady SR.
Bratislavský Starý most nebude zrekonštruovaný podľa návrhov slovenského architekta žijúceho v zahraničí Igora Marka. Hoci minulý mesiac mestskí poslanci odhlasovali novú konštrukciu Starého mosta, vo štvrtok 26.4. opäť rokovali o troch možnostiach, ako rekonštruovať. Jednou z nich bol aj Markov návrh, poslanci ho ale jednohlasne zamietli. Ak by sa realizoval, mesto by nestihlo termíny Európskej únie.
Podľa prvej alternatívy by stavebník železnú konštrukciu nahradil novými prvkami tak, že pôvodná oceľ by tvorila vyše 32 percent. Pre nízku životnosť či úzke lávky túto možnosť poslanci naposledy zamietli. Druhá vychádza z projektu firmy Alfa 04 a Miroslava Maťaščíka, ktorú zastupiteľstvo koncom marca odsúhlasilo. Konštrukciu podľa nej nahradia kompletne novou, mala by vydržať minimálne sto rokov, stáť asi 33 miliónov eur a mesto by pri realizácii tejto možnosti termíny EÚ stihlo.
Zmeniť bude potrebné len stavebné povolenie. Keďže je však takýto vizuál mosta podľa architektov bezduchým technickým dielom, poslanci dali v marci architektom mesiac na iné riešenie. Pod vedením Marka sa mali navrhnúť verejné priestory v predpoliach Starého mosta, ako aj na samotnej konštrukcii. Pri jeho alternatíve však nie sú známe náklady, nový návrh by pravdepodobne musel prejsť novým územným konaním a mesto by tak termíny zrejme nestihlo. Finančné prostriedky totiž môže z únie čerpať do polovice roku 2015, pri poslednom variante by sa realizácia pretiahla o dva mesiace.
Na prvú časť prvej etapy môže mesto čerpať 90 miliónov eur, respektíve 75 miliónov eur bez DPH. Pri projekte rekonštrukcie pôvodného Starého mosta by sa podľa štátnej expertízy rozpočet mohol vojsť do sumy 71,34 milióna eur. Primátor dnes informoval poslancov, že ministerstvo dopravy preplatí mestu DPH a bude teda musieť platiť len spoluúčasť vo výške päť percent.
Posledné stavebné povolenie na projekt nosného dopravného systému bolo vydané 30. marca. Po správoplatnení všetkých povolení METRO požiada o zmenu stavby pred dokončením, vydané povolenia má totiž na pôvodnú verziu rekonštrukcie Starého mosta. Požiada tiež o zmenu stavby z dočasnej na trvalú a o zmenu stavebníka z METRA na mesto Bratislava.
Mesto podalo predbežnú žiadosť o nenávratný finančný príspevok 2. apríla. Teraz ju vyhodnocujú pracovníci ministerstva dopravy. Po dodaní jej anglickej verzie ju bude začiatkom mája posudzovať aj odborný poradca ministerstva, spoločnosť Jaspers.
Na to, aby Bratislava zachránila Kráľovu horu, chcela si tento pozemok dlhodobo prenajať. Zaňho by jeho vlastníkovi Kráľova hora, s.r.o., ktorá je blízka spoločnosti J&T Real Estate, ponúkla do prenájmu parcely v bratislavskej Petržalke a Ružinove. Po takmer 3,5-hodinovom rokovaní mestského zastupiteľstva však primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) materiál stiahol po dohode s poslaneckými klubmi. Nájom pozemkov by možno nebol najlepším riešením, odôvodnil hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Keďže odňatiu pozemkov tento mesiac vyjadrilo nesúhlas petržalské zastupiteľstvo, to mestské potrebovalo na schválenie zámeru trojpätinovú väčšinu. Najskôr sa o návrhu bude rokovať v júni.
Od prvého mája by malo mesto podľa stiahnutého návrhu v prenájme pozemok na Kráľovej hore, ktorého hodnota je 18 miliónov eur. Počas ďalších 30 rokov mal slúžiť tak, ako je to dané v územnom pláne hlavného mesta z roku 2007, teda predovšetkým na rekreačné účely. „Dlhší nájom je protizákonný, preto je to na 30 rokov,” uviedla dnes nová riaditeľka magistrátu Dušana Višňovská. Za prenájom lúky o výmere 205.769 metrov štvorcových by mesto zaplatilo spoločnosti Kráľova hora takmer 851.743 eur na rok.
Mesto by spoločnosti na oplátku prenajalo pozemky v štyroch petržalských lokalitách, aj jeden pozemok v Ružinove v cel–kovej výmere 88 802 metrov štvorcových. Kráľova hora, s.r.o., by mohla parcely využiť na parkovanie, skladovanie tovaru a materiálu, organizovanie kultúrnych či športových podujatí alebo umiestňovanie reklamných zariadení. Na pozemkoch by však podľa návrhu mohla aj stavať a budovy následne komerčne využiť na predaj či prenájom. Aj jej nájomná zmluva by platila na obdobie 30 rokov. Po jeho uplynutí by však podľa Andrassyho nebolo možné, aby investor získal späť nezastavané pozemky na Kráľovej hore. Nedovolila by mu to podľa neho klauzula v nájomnej zmluve. Spoločnosť by za prenájom zaplatila takmer 850 905 eur. Kedykoľvek však môže dôjsť k zámene pozemkov, ak by bolo mesto pripravené znášať finančné zaťaženie.
Bratislavčania proti výstavbe na Kráľovej hore minulý rok rozbehli petíciu. Zozbierali celkovo 21 000 podpisov a požadovali stavebnú uzáveru. Aktivisti vystúpili aj dnes. „Ak mesto bude nájomca, vlastníkom stále ostane Kráľova hora,” pripomenula aktivistka Katarína Šimončičová s tým, že hoci by občania žiadali zmenu územného plánu, investor by mohol byť proti a mesto žalovať. „Prenájom je ešte väčší bonus pre investora, ako zámena pozemkov,” podotkol poslanec Karlovej Vsi Marcel Zajac.
