Postilo sa pred každým sviatkom
Prejedanie, konzumácia veľkého množstva ťažkých a mäsitých jedál je príznačná skôr pre dnešnú dobu. Kedysi si ľudia v celoročnom cykle pred každým sviatkom do svojho životného štýlu zaradili pôst. Cieľom bolo prečistiť organizmus a pripraviť ho na hody. Striedanie týchto možno extrémnych typov stravovania ich udržiaval vcelku v dobrej kondícii. Postenie je síce súčasťou aj kresťanských tradícií, ktoré považujú porušovanie pôstu za hriech, no pravdou je, že cirkev do podobných rituálov a odporúčaní veriacim zakomponovala počas predošlých stáročí aj mnohé prvky starších, dokonca pohanských zvykov. Napríklad 40-dňový pôst pred Veľkou nocou sa spája hlavne so správaním Ježiša Krista, ktorý pravidelným a striktným odmietaním jedla získaval duchovnú silu. No jarné postenie malo aj iné dôvody, ktoré súvisia s prirodzeným rytmom života hospodárov a ich rodín. Počas fašiangov, keď sa v zábave ani jedení nemuseli obmedzovať, minuli posledné pochúťky zimnej zabíjačky a do obdobia, keď sa na jar v čase veľkonočných sviatkov rodili jahňatá a kozľatá, chýbalo ešte niekoľko týždňov. V komore im však zostali zásoby rastlinného charakteru.
Dominovali jednoduché recepty
Pôstne jedlá sa pripravovali zo základných potravín, ako boli zemiaky, kapusta, obilniny a strukoviny. Gazdiné najčastejšie nasypali do hrnca zo dve hrste fazule, hrachu či šošovice na polievku, uvarili hustý prívarok, fliačky s kapustou alebo upiekli lokše a zemiaky s cibuľou. Dobre zasýtili aj obilninové kaše ochutené omastkom či medom. Vitamíny dodali sušené ovocné štiepky alebo posledné jablká z jesene. A keď poľavili mrazy a oteplilo sa, mládenci nachytali v potokoch žaby a raky a v riekach ryby. To bolo jediné mäso, ktoré mohli konzumovať.
Čím voňala Veľká noc
Na Veľký piatok sa mal z úcty k spomienke na utrpenie Krista zjesť len krajec suchého chleba, no od obeda Veľkonočnej nedele už všetci oficiálne maškrtili. A čo sa najčastejšie kedysi počas jarných sviatkov kládlo na stôl a rozvoniavalo po celom dome? Pečené jahňa alebo kozľa, údená šunka, klobásy, syry a oštiepky, koláče a záviny, baránky z jemného cesta a, samozrejme, vaječné jedlá, pretože vajce bolo odjakživa symbolom tohto sviatku, ale i nového života a plodnosti. K tradičným obradovým jedlám patrila praženica, stratené kura pripravené z vajec, údeného mäsa a žemlí, alebo sirek, ktorý sa uvaril z mlieka a vajec.
