Ulica Maximiliána Hella
Kto bol Maximilián Hell
Maximilián Hell sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach. Po skončení gymnázia požiadal Hell o prijatie do jezuitského rádu. Následne nato študoval vo Viedni históriu, teológiu a filozofiu. Ako poslucháč a asistent filozofie na Viedenskej univerzite spolu s profesorom J. Franzom založil kabinet, múzeum experimentálnej fyziky. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou a banským meračstvom. Od roku 1745 pôsobil na Slovensku, konkrétne v Levoči, ako profesor latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1750. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.
V roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa Ríšskeho observatória vo Viedni, ktorú zastával až do svojej smrti. Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri.
Najväčšou udalosťou v živote Maximiliána Hella ako astronóma bola expedícia (na pozvania dánskeho kráľa Kristiána VII.) za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö. Pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Expedícia dosiahla vynikajúce výsledky a uznanie. Maximilián Hell potvrdil svoj predošlý objav, že Venuša nemá žiadny mesiac, na tú dobu veľmi presne vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme.
M. Hell vydal za svoj život mnoho odborných publikácií. Najznámejšie boli astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré vydával až do svojej smrti. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme.
Maximilián Hell sa venoval aj geológii, kde skúmal morský odliv a kvadratúru kruhu. Podal obraz o prírodných pomeroch Nórska, Fínska a vôbec oblastí Severného mora o geologickej skladbe, riekach, mori, flóre a faune, o príčinách svetielkovania mora a o hospodárskych pomeroch týchto oblastí. Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad kráľovskej spoločnosti. Zomrel 14. apríla 1792 vo Viedni, kde je aj pochovaný. Podľa neho je pomenovaný kráter na mape Mesiaca. UNESCO ho v roku 1970 zaradilo medzi významné svetové osobnosti. Na počesť M. Hella je pomenovaná malá planétka s priemerom 73 km, ktorá sa volá Maxhell.
