Ulica Dr. Vladimíra Clementisa
Kto bol Vladimír Clementis
Dr. Vladimír Clementis sa narodil 20. septembra 1902 v Tisovci. V rokoch 1913 – 1921 študoval na gymnáziu v Skalici, právo vyštudoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, z toho dva semestre strávil na univerzitách v Nemecku a vo Francúzsku. Počas štúdií v Prahe sa stal spoluzakladateľom skupiny a časopisu DAV, v ktorom pracoval až do jeho zániku v roku 1937. Davisti bola skupina mladých, ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov, ktorá vznikla roku 1922 v Prahe. Zaoberala sa otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky, politiky atď. Davisti ovplyvnili vývin marxizmu na Slovensku. Členmi DAV-u boli okrem Vladimíra Clementisa, Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Laco Novomeský, Ján Poničan, Eduard Urx a i. V. Clementis niekoľko rokov pôsobil i v Bratislave, kde mal do roku 1939 advokátsku kanceláriu.
V politických procesoch obhajoval príslušníkov robotníckej triedy a členov KSČ. I jeho celoživotná filozofia sa zakladá na sociálnom cítení. Po rozbití republiky emigroval do Francúzska, odtiaľ do Anglicka. V Londýne pôsobil ako publicista, vystupoval v československom rozhlasovom vysielaní BBC, kritizoval klérofašistický režim na Slovensku, napísal a vydal viaceré štúdie, redigoval Nové časy.
Po oslobodení sa vrátil do Československa, kde sa stal poslancom Národného zhromaždenia a štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1948 – 1950 bol ministrom zahraničných vecí. V marci 1950 ho krivo obvinili z intelektuálskeho vzťahu k robotníckej triede a strane, z maloburžoáznej kolísavosti. V januári 1951 ho zatkli a rok nato bol v Prahe odsúdený na trest smrti. Zomrel 3. decembra 1952. V roku 1963 bol politicky i občiansky plne rehabilitovaný.
Jeho publicistická činnosť bola veľmi bohatá a rozmanitá. Predvojnová činnosť je zhrnutá v dvoch zväzkoch pod názvom Vzduch našich čias a počas pôsobenia v Londýne vyšla publicistika v knihe Odkazy z Londýna. V londýnskej emigrácii vydal ešte aj viacero brožúr politického obsahu, zostavil dva zborníky slovenskej poézie Zem spieva z roku 1942 a Hnev svätý vydaný v roku 1944. Keďže sa venoval predovšetkým politicko-spoločenskej oblasti, napísal i tematicky osobné diela ako knihy Nedokončená kronika z roku 1964, v ktorej spomína na detstvo, dospievanie a rodinné prostredie. Korešpondencia s manželkou Lídou je zahrnutá v publikácii Listy z väzenia, ktorú napísal v roku 1969.
