Ružinovské fontány ako od macochy?
V centre Bratislavy je väčšina fontán po nákladnej rekonštrukcii, a preto ich v týchto letných mesiacoch obdivujú turisti, ktorí k nám chodia takmer z celého sveta. Na sídliskách to však s fontánami už tak dobre nevyzerá. Bratislava má celkovo 130 historických aj moderných fontán a vodných nádrží, z ktorých, žiaľ, mnohé iba živoria, chátrajú, nefungujú alebo sú celkom odstavené.
Vodná ruža funguje
V našej mestskej časti sa naozaj na nedostatok zelene nikto nemôže sťažovať. Žiaľ, vznešené a fungujúce fontány tu neprevažujú. Ako-tak svojou vodou občerstvuje okolie fontána Vodná ruža na Bystrého ulici, ktorú vybudovali v rokoch 1965 – 1970 podľa projektu Ladislava Pinkalského a Iľju Skočeka. Má štvorcový bazén obložený travertínom a tvorí ju nosný, päťmetrový pilier, ktorý nesie osem ružíc s priemerom jedného metra. Ružice sa otáčajú a pravidelne rozptyľujú vodu. Možno aj preto niektorí túto fontánu volajú „kolesová“.
V parku iba živoria
Kedysi park pomenovaný podľa komunistického aktivistu Karola Šmidkeho – dnes s menom katolíckeho kňaza Andreja Hlinku, tiež nie je žiadna sláva. Vybudovali ho v roku 1979 podľa návrhu architekta Ferdinanda Milučkého a pri príležitosti jeho otvorenia sa konala veľká sláva. Tento rekreačno-oddychový priestor, na ktorý Ružinovčania tak dlho čakali, mal pridanú hodnotu: rovnako podľa návrhu architekta Milučkého tu dominovali dve, na tie časy ultramoderné fontány. Vejárová fontána posadená do betónového bazénu uprostred s oceľovou plastikou, ktorú tvoria štyri postupne sa zväčšujúce polkruhy s vodometmi. Voda, ktorá z nich kedysi striekala, vytvárala vejár a pôsobila mimoriadne osviežujúco pre všetkých, ktorí mohli sedieť na okolitých lavičkách. Dnes síce v bazéne nápismi zdevastovanej fontány trocha vody je, no nikoho v takomto stave už nemôže osviežiť.
Neďaleko tejto fontány stojí stánok so zmrzlinou a posedením pod slnečníkmi. Jeho majiteľ sa vraj ponúkol, že na vlastné náklady dá fontánu zrekonštruovať a dá opraviť aj lavičky okolo nej. Kompetentní mu to nedovolili, pretože rekonštrukcia parku, a teda aj fontán v ňom mala byť a je na spadnutie.
Závojová tiež bolí
V parku stojí aj Závojová alebo takzvaná veľká fontána, ktorá v sedemdesiatych rokoch pôsobila vskutku impozantne, pretože umožňovala svetelné efekty nevídané na tú dobu. V strede betónového bazéna prstencovitého tvaru je zabudovaná kruhová časť, ktorá stále môže slúžiť ako koncertné alebo divadelné pódium, oddelené vodou od hľadiska posadeného v stupňoch.
Dnes síce v nádrži nechýba zelenkavá voda, ale vodomet nestrieka, iba opatrne „ciká“ sporadické pramienky vody, čomu sa tešia najmä mamičky na materskej dovolenke, ale aj ojedinelí dôchodcovia. Počas uplynulých rokov začal tento park patriť bezdomovcom, ktorí sem priniesli neduhy, ktoré nechýbajú ani v iných veľkých mestách. V súčasnosti ich tu síce často nestretnete, no bývalý priestor pre pieskovisko tvorí prázdna jama, a tak sa vaše dieťa v ňom nezahrá.
Inak pre novým SND
Fontána pred nových Slovenským národným divadlom v rámci prekrásneho projektu Eurovea je však celkom o inom. Dielo Alexandra Biľkoviča, Iľju Skočeka a Petra Bauera je presne tým, čím by mali byť aj ostatné fontány v našej mestskej štvrti. Umelecko-architektonickým dielom, ktoré skrášľuje a vodným fenoménom prispieva k zlepšeniu životného prostredia okolo nás. Tak to však bolo kedysi aj s fontánou Akt ženy od Františka Draškoviča, ktorá od roku 1972 stojí na rušnej križovatke Záhradníckej ulice a ulice Vuka Karadžiča. Bazén s nádhernou bronzovou sochou, ktorá akoby sa kúpala, je obložený travertínom a mal by evokovať výbornú náladu a príjemné pocity z pohybu vo vode. Žiaľ, podobne ako ostatné fontány nášho mesta, ktoré začali svoj vodný život v minulom storočí, aj táto je akoby od macochy. Možno by sa kompetentní mohli nad týmto faktom konečne zamyslieť a niečo podniknúť. Lebo ku kvalite života obyvateľstva všade na svete prispievajú aj verejné parky, v ktorých si možno oddýchnuť, a fontány, nad ktorými nikto neplače.
