Púť po železničných cestách Ružinova
Táto skutočnosť nás inšpirovala k tomu, aby sme sa pozreli, ako sa fenomén železníc dotýkal a dotýka našej mestskej časti. Musíme priznať, že v minulosti boli železnice v našej štvrti zastúpené podstatne viac, ako je to v súčasnosti. Už prvý úsek konskej železnice šiel od terajšieho hotela Carlton po Dostojevského rade, Karadžičovej ul. až k prvej stanici na križovatke Krížnej a Legionárskej ul. (stojí dodnes) po terajšom Ružinove. Trať pokračovala až do Sv. Jura a bola daná do prevádzky 27. septembra 1840. Túto trať neskôr prebudovali, aby bola na nej možná aj prevádzka parnej trakcie.
Toto boli skromné začiatky rozvoja železníc na území Bratislavy. Prispela k tomu najmä industrializácia mesta a s tým aj súvisiaci prílev obyvateľstva. Rozhodujúcim okamihom sa stal predaj tzv. koňky v roku 1871 a po jej prestavbe začala na trati Bratislava – Trnava parostrojná prevádzka 1. mája 1873. Konská stanica bola premenovaná na Pressburg-Blumental a vybudovali sa nové koľaje a vlečka do tzv. Ludwigovho mlyna. Krátko nato sa Považská železnica za Račou prepojila s traťou do Budapešti pri Vajnoroch. Tento okamih sa považuje za vznik bratislavského železničného uzla.
Ak sa chceme vrátiť späť na územie Ružinova, tak v minulosti najznámejšou železničnou stanicou v tejto lokalite bola stanica Bratislava Nové Mesto, ktorá vyrástla za Ondrejským cintorínom, na trati konskej železnice na Karadžičovej ul. Dnes tam stojí VÚB a ďalšie administratívne budovy. Z tejto stanice viedla trať do Dunajskej Stredy a neskôr do Komárna. O jej výstavbe rokoval už v roku 1888 Verejnoprávny výbor mesta Bratislava. Trať smerovala k súčasnej Záhradníckej ul., za ktorou sa pravotočivou zákrutou oddelila od konskej železnice (šla cez Krížnu ul.) a pokračovala súbežne s Krížnou a ďalším pravotočivým oblúkom sa dostala na Trnavskú ul. Pokračovala okolo súčasného Zimného štadióna O. Nepelu až na začiatok Rožňavskej ul., kde sa pravotočivou zákrutou dostala na smer Podunajské Biskupice a ďalej na Žitný ostrov. Z tejto trate odbočovalo niekoľko vlečiek do vznikajúcich fabrík. Premávka na nej sa začala 13. augusta 1895.
Železničná stanica Bratislava Nové Mesto bola po vybudovaní novej stanice pri Kuchajde premenovaná na Bratislava Nivy a názov Bratislava Nové Mesto dostala nová stanica a má ho dodnes. Stanicu Bratislava Nivy vybudovali v rokoch 1881 – 1882 pôvodne ako zriaďovaciu stanicu v súvislosti s bratislavským prístavom. Význam stanice vzrástol po vybudovaní Starého mosta, na ktorom bola neskôr dobudovaná aj železničná trať do Petržalky a vlečky do prístavu. Pred budovou stanice mali svoje stanovište fiakristi a od roku 1896 tu mala konečnú zastávku električková trať, ktorá premávala po trase Štúrova ul. – Šafárikovo nám. – Dostojevského rad – Bratislava Nové Mesto. Zrušená bola 10. mája 1927.
Pokračovanie nabudúce.
Jozef Lehocký
Snímky: Múzejno-dokumentačné
centrum ŽSR
