Neurochirurg MUDr. Róbert Illéš: Zdravie nie je žiadne klišé

Zhovárame sa s neurochirurgom, primárom MUDr. Róbertom Illéšom.

Ide leto a s ním nielen prázdninové radosti, ale aj starosti, ktoré prináša najmä toto obdobie. A akými zdravotnými problémami sa stretávate najviac?
Čo sa týka nášho odboru, ide
najmä o úrazy hlavy, ktoré sa v tomto období, keď je zvýšená športová aktivita, objavujú najčastejšie. Ide hlavne o pády z bicykla alebo z rôznych výšok. Je to spojené so zábavychtivosťou ľudí, ktorí sa bavia naozaj odviazane a nedávajú si na seba pozor, pričom často je spoluautorom aj alkohol.  

Ďalšia skupina sú motorkári, ktorí vo veľkej rýchlosti na silných strojoch vybiehajú na cesty, čo sa im stáva osudným, či už z ich príčiny, alebo zo strany ostatných vodičov. Je smutné, že zväčša ide o skupinu mladých ľudí.
Leto je okrem toho spojené s migráciou obyvateľstva, a preto sa k nám často na operačný stôl dostávajú obete autonehôd. Sú to tiež veľmi komplikovaní pacienti s ťažkými úrazmi alebo ľudia, ktorí sa zranili pri  neopatrných skokoch do vody a podobne.

Má podľa vás zmysel mať helmu na hlave pri korčuľovaní alebo bicyklovaní?
To je otázka, ktorá je kľúčová. Zavedením povinnosti nosenia prilby a ochranných pomôcok pri športoch sa výrazne znižuje riziko trvalého poškodenia zdravia. Aj keď sa stanú úrazy, sú vždy ľahšie. Ide však i o to, aký typ helmy ľudia majú, pretože často nosia nekvalitné prilby, ktoré sú iba naoko na uspokojenie zákona, no svoju funkciu nedokážu splniť.

Napriek mnohým upozorneniam majú niekedy úrazy chrbtice pri skokoch do vody trvalé následky.
Skoky do vody sú stálym folklórom, ktorý sa u nás v tomto období vyskytuje. Dosť často pritom pôsobí alkohol, ktorý zvyšuje odvahu jednotlivca skočiť. Následky sú často nezvratné a katastrofálne na celý zvyšok života.

A čo bungee jumping?
Je to relatívne bezpečná aktivita, pravdaže ak sú dodržané všetky bezpečnostné opatrenia. Na druhej strane však môže zlyhať ľudský alebo technický faktor. Okrem toho nikto z nás nevie, či nemá náhodou problémy s cievami, alebo nejakú cievnu výduť, o ktorej nevie a ktorá pri takejto prudkej zmene tlaku môže prasknúť. Myslím si, že existujú aj iné bezpečnejšie druhy športu, kde človek môže dosiahnuť svoju adrenalínovú nirvánu.

Asi ste často svedkom veľkých tragédií...
Vidím to na mnohých rodinách, ktoré skončili zruinované v dôsledku takýchto nešťastí. Neopatrnosťou si  človek nezničí iba vlastný život, ale stiahne so sebou aj život rodičov, starých rodičov, prípadne aj súrodencov. Následky sú ďalekosiahle a aby príbuzní zabezpečili starostlivosť o takéhoto pacienta, často siahajú až na dno svojich ľudských a finančných možností. Lebo toto nie je choroba, ktorá život ukončí, ale problém, ktorý sa ťahá často niekoľko desiatok rokov.

Navyše naša spoločnosť nie je ani vybavená ústavmi, ktoré by sa dokázali o takto postihnutých ľudí postarať...­­­­­
U nás vlastne koma centrá neexistujú. Fungujú niektoré ústavy, kde pacienta vezmú na pár týždňov, ale potom sa musí vrátiť domov. Systematická starostlivosť o ochrnutých pacientov na Slovensku absentuje a  ak by človek chcel takémuto pacientovi zabezpečiť odbornú starostlivosť nonstop, na dostačujúcej úrovni, stálo by ho to niekoľko tisíc eur mesačne.

Čo si myslíte o kúpaní sa v Štrkoveckom jazere, v Kuchajde alebo v Rohlíku?
Čo nie je zakázané, je dovolené. Je to vecou miestnych úradov a ústavu verejného zdravotníctva, či povolí kúpanie sa v týchto prírodných jazerách. Naozaj by som tu zvážil kúpanie sa malých detí, ale pre dospelých ľudí a adolescentov je osvieženie v tunajších lokalitách istotne prínosom.

Máte rád leto alebo uprednostňujete viac iné ročné obdobia?
Najradšej zo všetkého mám jar, cítim jej príchod vo všetkých bunkách tela. Človek naberá energiu, mňa jar vždy stimuluje urobiť niečo nové.
 

Ako vy sám relaxujete?
Zatiaľ je mojím relaxom práca a v súčasnosti moje deti, s ktorými  trávim väčšinu voľného času. Učím ich žiť s prírodou, snažím sa s nimi byť čo najviac. Ak som doma, potom všetok čas venujem rodine, manželke a dcéram Emmke a Nellke.

Čo sa vám páči na Ružinove teraz?
Deti v Ružinove  chodia do rôznych edukačných centier, ale aj novovybudované RETRO poskytuje v súčasnosti mnoho priestoru na sebarealizáciu, takže to je budova, ktorú som si obľúbil. Myslím si, že v tejto mestskej časti ide o jedinečný komplex, ktorý naozaj zaujal a má svoje veľké opodstatnenie.

Čo by sa tu podľa vás mohlo ešte zlepšiť?
Chýba viac polyfunkčných budov, absentuje  nový kultúrny dom, ktorý je nenahraditeľný. Zaujímavé by možno bolo vybudovanie peknej pešej zóny v centre Ružinova  a veľkým prínosom by bolo, keby zmizla tá polozbúraná „okrasa“ z Tomášikovej ulice, ktorá je tŕňom v oku každému, kto ide okolo. To sú veci, ktoré by doladili jednu z najkrajších častí Bratislavy natoľko, žeby ľudia nemuseli odchádzať do Auparku, Eurovey a inde hľadať zábavu a rozptýlenie, ale aby v nich zostal pocit domova so všetkým, čo k tomuto slovu patrí.

Váš dom už patrí do Vrakune. Mohli by ste porovnať tieto dve mestské časti?
Sú neporovnateľné. Hoci administratívne sme zaradení do Vrakune,  pocitovo i životne sme začlenení do Ružinova. Oveľa viac využívame Ružinov ako Vrakuňu, ktorá je nám trochu odruky.

Aké leto vás čaká?
Pracovné. Na dovolenky chodievame, pokiaľ máme malé deti mimo sezóny, takže jednu sme už absolvovali a ďalšiu si doprajeme v septembri.

Aké je vaše najvrúcnejšie prianie do blízkej a vzdialenejšej budúcnosti?
Ako lekár nemôžem povedať nič iné, iba zdravie. Mnohokrát to všetci berú ako klišé, no ja sa denne stretávam u ľudí, ktorí ešte pred hodinou boli veselí a zdraví, so smrťou a strašným utrpením. Opätovne sa utvrdzujem v presvedčení, že zdravie je to, čo človek d­ostal do daru a nedá sa kúpiť za žiadne peniaze. To je to, čo si najviac vážim a želám pre seba a svoju rodinu, ako aj pre všetkých ľudí okolo seba.

Kto je MUDr. Róbert Illéš

MUDr. Róbert Illéš  pracuje ako zástupca prednostu a súčasne primár Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského UNB Bratislava pracovisko Kramáre. Všeobecné lekárstvo vyštudoval na Lekárskej fakulte univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1990 – 1996. Je členom výboru Slovenskej neurochirurgickej spoločnosti, učiteľom na SZU pre pregraduálnu a postgraduálnu výchovu. Vykonáva okrem iného aj odbornú konzultačnú činnosť v spoločnosti Neuroill so zameraním na neurochirurgiu.