Jožo Ráž: Zvieratá mám rád preto, lebo nič nepredstierajú

Ako vnímaš mestskú časť Ružinov?
Je to jedna z najlepších častí Bratislavy. Miesto, kde bývam s rodinou, je geniálne v tom, že sa z domu dostanem všade za tri až päť minút autom a nie som v žiadnych základných preplnených dopravných tepnách. Tu sa žije ako na dedine. Ružinov a v rámci neho aj Prievoz považujem naozaj za výborné lokality Bratislavy. Preto sú tunajšie pozemky čoraz drahšie a ľudia sa sem tlačia čoraz viac.

Prečo vlastne nebývaš pod Slavínom alebo na Kolibe?
Mal som aj barák pod Slavínom, no nechcel by som tam žiť. Medzi zbohatlíkmi? Ani bohovi. Síce ma s ním kamarát „odrbal“, dom som musel predať, aby som zaplatil dlhy, ktoré narobil, ale aj tak neľutujem. Naozaj netúžim žiť v takej spoločnosti. Tu mám dobrých susedov.

Ako dlho žiješ v Prievoze?
Asi pätnásť rokov. Tu vyrástli aj obaja moji chalani.

A psy chováš tiež odvtedy?
Mám ich už hádam tridsať rokov. Momentálne vlastním dve sučky – Máša je milý staničný mišung, síce pekná, ale hlúpučká a tučnučká. Druhá vlčica Šiša pochádza z úžasných rodičov, šampiónov z kvalitného rodu. Síce bojové plemeno, ale zato u nás s láskou vychovaná, a preto milá a nežná. Je práve kotná, tak som ju musel odviezť porodiť.

Kde bude rodiť?
Vlčiak máva päť až deväť šteniat. Nechám si iba jedno z nich, ďalšie vezmeme pre našu kamarátku, ktorej uhynul pes a potrebuje nového a tie ostatné dostane pani chovateľka, od ktorej som Šišu kúpil a u ktorej bude rodiť. Táto dáma nám vybrala aj excelentného frajera – rovnako šampióna, ktorý Šišu nakryl, aby mala aspoň raz šteniatka. Keďže potomstvo bude od skvelých rodičov, určite nevznikne problém umiestniť ho. Po pôrode tam Šišu necháme šesť týždňov a potom sa vráti domov.

Vyrástol si v byte na Povrazníckej. Aj tam si vlastnil psa?
Mal som mačku Šejlu, ktorú som veľmi miloval. Bola to obyčajná pouličná mačka, ktorú dostala moja žena ako mačiatko od tuláka, a tak mi ju na narodeniny darovala. U nás to síce bolo zakázané ako všetko, no keď ju priniesla, všetci sa do nej okamžite zaľúbili a mohla zostať. Potom sme sa presťahovali, ja som musel narukovať na vojenčinu, neskôr som hral vo Švédsku, tak ju dali k jednej panej na dedinu. Keď som ju bol navštíviť, taká bola na mňa urazená, že sa na mňa ani len nepozrela. Bola na mňa naštvaná. Nevieš si predstaviť, ako ma milovala. Vedela, že ma pri spaní nesmie vyrušovať, preto pricupkala ráno o šiestej k mojej posteli a pozerala sa mi do očí a potom hop ku mne. Úžasná, inteligentná, charakterná mačička, ktorú som sklamal.

Čo znamená pes v tvojom živote?
Po tom, čo som sa osamostatnil, mal som stále psy.Je to priateľ, vždy sa teší, keď prídeš domov a dá ti toľko lásky ako nikto iný na svete. Ja však nie som veľký chovateľ, necvičím ich, nedrezírujem. Moje psy nevedia nič, iba robiť zle. Pes v domácnosti je však nenormálny fenomén. Požiera všetko napätie a zlé vplyvy. A je večný optimista. Pes stále verí, že všetko sa deje kvôli nemu, pre jeho dobro. To sa mi na nich páči. Preto s mojimi psami chodievam na dlhé prechádzky, ale len do pustatiny. Lebo s nimi nesmiem nikoho stretnúť – ani iných ľudí, ktorí by sa z nich zbláznili od strachu, ale ani iné psy.

Keď sa s Barborou pohádate, komu vaše psy chytia stranu – jej alebo tebe?
To je ťažká otázka, lebo my sa s Barborou nikdy nehádame. Žijeme spolu štyridsať rokov a nehádame sa. Vadili sme sa, prisámbohu, iba trikrát v živote. A myslím si, že posledných desať rokov ani raz. Moju ženu milujú, lebo im dáva papať, no šéf som ja.

Ako psy prijali tvoje vnúčatká?
Od staršieho syna Jóžina mám triapolročnú Zuzku a deväťmesačnú Barborku. Obe moje vnučky sú na svoj vek mimoriadne veľké a inteligentné. Zuzka je v materskej škole s deťmi staršími o rok a aj tak je najväčšia a všetkým šéfuje. Všetci v rodine, dokonca aj psy ju rešpektujú a poslúchajú. Okrem mňa. Pretože u mňa sa musí správať tak ako treba. Ak nie, pôjde preč a ja ju nemusím vidieť. Ona to vie, preto na mňa skúša všetko na svete. Je výborná.

Ako často ste spolu?
Ako sa len dá. Zbožňujem byť s ňou. To je jediné, čo má na svete  pre mňa zmysel. Naberiem energiu, aj  ma unaví, lebo ona sama má v sebe fúru energie.
Povie len to, čo si myslí a robí len to, čo chce.

Počula som, že si vegetarián, ale pritom Boris Filan o tebe tvrdí, že skvelo varíš divinu. Čo je teda pravda?
Dostal som akútnu pankreatitídu a lekári mi dávali tri mesiace života. Prežil som to, no sedem rokov som nevypil ani kvapku alkoholu a nezjedol ani gram mäsa. Dnes som zdravý a jem všetko, čo chcem. Pomohla mi jedna výborná lekárka homeopatka. Boris to prežil v rovnakom čase a zachránila aj jeho. Neviem si nič horšieho predstaviť ako túto chorobu. To je také hrozné, že samovražda sa zdá byť výborné východisko. Celý organizmus je otrávený, všetko človeku páchne, takže je zázrak, že som ešte tu.

Nie si teda vegetarián preto, lebo tak veľmi miluješ zvieratá?
Mal som ťažké detstvo bez mäsa, pretože sme boli veľmi chudobná rodina. Hovoril som si, že keď raz budem veľký a bohatý, budem jesť samé steaky. Aj som to potom robil. V zásade si však myslím, že vegetariánstvo je dobré aj zdravé. Nič však netreba preháňať. A zvieratá mám rád preto, lebo nič nepredstierajú.

Vraj, ak ti zavolajú z médií a chcú nejakú odpoveď, tváriš sa, že už si vypil liter whisky, a teda sa nemôžeš vyjadrovať. Pravda je však taká, že práve dováraš skvelé jedlo a strážiš vnúčatá. Je to tak?
(Smiech). Varím veľa rokov a niektoré veci viem fakt dobre. Napríklad, teľacie na víne robím špičkovo.

Si umelec a máš tvorivú fantáziu. Používaš ju aj pri varení?
Fantázia je síce dôležitá, no treba sa vyznať aj v určitých postupoch. Nesmie sa hocičo s hocičím miešať. No dá sa to naučiť.

Ako sa majú zvieratá podľa teba v Ružinove?
Myslím si, že v našej mestskej časti je pre ne všetko. Aj vrecúška na exkrementy, aj zelené plochy.  Veterinára máme v Petržalke.

Čo ťa čaká cez leto?
S chalanmi budeme hrať aspoň tri monster koncerty v Prahe a inde v Česku a možno aj na Slovensku. Chystáme i novinku, ktorou chceme prekvapiť. Toto tajomstvo si nechám zatiaľ pre seba.

Nádherná skladba Len kým tu si z vášho posledného albumu Anjelská daň, ktorý nehrajú napodiv v žiadnom rádiu na Slovensku, je pre Barboru?
Jasné. Pre Barboru je všetko.

V čase našej uzávierky už bolo deväť šteniatok, z toho štyri psíky a päť sučiek, na svete.