Herec Ady Hajdu sa ako dieťa topil v Štrkoveckom jazere

Na narodeninovú oslavu OC Retro ste dobehli s duchom Franza Kafku v pätách. V júni ste v Astorke pripravovali jeho hru Zámok. Ako to dopadlo?
Chvalabohu, premiéra bola výborná, ale za dva mesiace, čo sa nehrá, všetko zabudnem. V septembri sa texty budem musieť učiť znova. Počas premiéry v divadle ozaj nechýbal Kafkov duch, a preto odporúčam: tí, ktorí majú radi tohto autora a prečítali si hoci iba jednu jeho knihu, nech sa prídu pozrieť. Poteší ich to. Kafkov Proces sme hrávali sedem rokov, keď som mal okolo dvadsiatky.

Vládzete čítať Kafku aj v súkromí, len tak pri vode?
­Mám šťastie, že aj Kafka tvorí moju pracovnú náplň, takže nemusím. Minule som čítal Kafkovu Premenu v rozhlase. Pán režisér mi dal pokyn, aby som text čítal v predklone (čiže s hlavou dole) a ja som to fakt tak čítal. On si myslel, že to poslucháč bude cítiť, čí to tak bolo, neviem dodnes. (Smiech)

Aké ste mali leto?
Toto obdobie je senzačné preto, lebo absolvujeme spoločnú rodinnú dovolenku, na ktorú sa vždy všetci tešíme. Tento rok sme ju prežili bez straty, nikto sa netopil, nikto nemal úraz, neprejedli sme sa, ani nás neokradli. Bolo fajn, že sme zase boli trošku spolu. Manželka viac pracuje ako ja, a tak sme si užili jeden druhého a aj obe deti – dcéru, ktorá má dvadsať rokov, i štrnásťročného syna.

Čo to vlastne znamená pojem divadelné prázdniny. Dva mesiace nepracujete?
To len tak vyzerá. Človek by mal začať čítať to, na čo mu inokedy nezostáva čas a sústrediť sa na veci, ktoré ho čakajú v budúcej divadelnej sezóne. Ide o to, aby sme sa trošku vzdelali.  

Koho budete hrať?
Veľmi vplyvného, bohatého človeka, ktorý rozhoduje o osude iných ľudí.
 

Ľahko ste našli vzor z reality?
Tu je dosť mafiánov, od ktorých som mohol odpozerať.
 

A čo sa ešte týka divadla?
Posledné senzačné predstavenie sme absolvovali s Astorkou na Zvolenskom zámku. Bola to výborná komédia Sen noci svätojánskej, ktorá sa do toho prostredia náramne hodila.
 

Ako je to s vašou loďou?
Kamil Mikulčík na nej nedávno premiérovo exceloval s hrou 1900. Je to skvelé divadlo jedného herca o najlepšom klaviristovi sveta, ktorý sa narodil a umrel na lodi. Akoby to Barrico napísal pre nás. Aj na divadelnej lodi máme v lete prázdniny, takže začneme s predstaveniami opäť na jeseň.
 

Poďme do Ružinova, je to štvrť, ku ktorej sa hlásite. Prečo?
Lebo som sa ako posledný zo štyroch bratov narodil – vtedy takmer na konci mesta, pri Športovej hale na Trnavskej ulici. Mal som byť dievčatko Evička, ale našim to nevyšlo. Tam som mal frajerky. Stretávali sme sa pri klietkach s tigrami. Na Štrkoveckom jazere som sa prvýkrát v živote topil. Vtedy bolo ešte čisté alebo sme netušili, že je špinavé. Tak sme sa tam chodili kúpať aj s bratmi. Raz nás ktosi znenazdajky zhodil z nafukovačky. Len sa pamätám, ako som sa po kamarátovi vyťahoval na vzduch. Ja po ňom, on po mne, až po mňa bratia skočili a vytiahli ma von. Chvíľu zo mňa pumpovali vodu, ale o dve hodiny som už bol opäť vo vode.
 

Aká je vaša najkrajšia spomienka z Ružinova?  
Najkrajšia sa volala Katka, pri jazere som od nej dostal prvú pusu a boli aj prvé dotyky. Za sekundu som bol neuveriteľne zamilovaný.
 

A najsmutnejšia?
Na križovatke pri Štrkoveckom jazere ma zrazilo auto, bol som v nemocnici a tento nos, ktorý ma zdobí, pochádza odtiaľ. Mám na ňom dvadsať jaziev. Môjho spolužiaka, bohužiaľ, na tomto mieste auto zabilo. Až potom tam umiestnili svetelné znamenia.
 

Čo v súčasnosti Ružinovu chýba?
Mne sa páči, ako sa obnovil Zimný štadión, hoci veľa ľudí na to nadáva. Chcel by som, keby sa takto rekonštruovali aj iné športoviská a trebárs i Dom kultúry. My sme žili športom vonku na vzduchu. Nuž a viac kultúry by tiež nezaškodilo.

Eva Nová