Boj za Cvernovku
Toto sa pýtajú mnohí Bratislavčania nielen v súvislosti s kauzami Gumonky či PKO, ale aj s novším prípadom: so zbúraním továrne na cverny, ktorá pod názvom Cvernovka doteraz dotvára prostredie našej, mestskej časti Ružinov. Cvernovka je taká dôležitá, že sa dostala do internetovej Wikipédie aj so svojou históriou, ale nielen do nej. Od roku 1900 postupne vypĺňala blok ohraničený Páričkovou, Dulovým námestím, Košickou, Mlynskými nivami a Svätoplukovou ulicou ako Bratislavská cvernová továreň, v roku 1957 ju komunisti premenovali na Závody Medzinárodného dňa žien, a tento názov sa zmenil až v roku 1990 na Bratislavskú cvernovú továreň, akciovú spoločnosť.
História a problémy
Komplex budov Cvernovky, tvoriaci vzácny industriálny areál, má jedinečnú továrenskú architektúru; nite tu vyrábali nepretržite od roku 1904 do roku 2003. Keď ich produkciu zastavili, kompetentní sa rozhodli, že celý komplex bude zrekonštruovaný a perspektívne bude slúžiť na bývanie. Stará pradiareň z roku 1904 sa stala v roku 2008 kultúrnou historickou pamiatkou a mala sa obnoviť. Iné objekty areálu však zostali ohrozené. Čo sa vlastne stalo? Objekt kúpila francúzska spoločnosť JF Hamilton Group, ktorá nedávno predstavila svoj zámer s týmto areálom. Na štvorhektárovom pozemku plánuje postaviť byty, kancelárie aj obchody na celkovej ploche 125-tisíc metrov. Túto víziu priblížil zástupca spoločnosti J. Cristau hlavnej architektke mesta Bratislavy Ingrid Konrád.
Nech posúdia odborníci
Obyvatelia Košickej a priľahlých ulíc ešte nevedia, že uvažované 7-podlažné bytovky, ktoré majú byť postavené na mieste nízkej tehlovej stavby bývalej Cvernovky, majú mať dve až tri podlažia parkovísk pod zemou. Podzemnému parkovisku pre uvažovanú výstavbu v areáli Cvernovky má ustúpiť, t. j. bude zbúraná tá časť, v ktorej sú dnes prevádzky obchodu a služieb vrátane kníhkupectva, Café Cverna, obchodu s detskými potrebami a s tíkovým nábytkom. Ide o objekt ÚPRAVNE bývalej Cvernovky na parcele č. 9747/25 v katast. území Nivy.
A ešte jeden dosť zásadný argument hovorí proti búraniu ÚPRAVNE a FARBIARNE pôvodne navrhovaných objektov za NKP v Cvernovke. Na územnom pláne mesta Bratislavy bol areál Cvernovky donedávna klasifikovaný ako stabilizované územie. Poslednými zmenami a doplnkami sa z neho stalo rozvojové územie. Čo by možno malo logiku, keby sa nezabudlo na dôležitý dopravný aspekt súvisiaci s dopravným vyústením Mosta Apollo do Košickej, do lievika pred Miletičovou ulicou. Ak má do tohto zle vymysleného a nedoriešeného dopravného systému vstúpiť ďalšia veľká kapacita áut, niekoľko stoviek, je namieste otázka, čo čaká obyvateľov Košickej a priľahlých ulíc? A to všetko sa má podľa ružinovského starostu a podstarostu udiať bez korektnej, dobre premyslenej regulácie – bez územného plánu zóny?
V tejto súvislosti by sa nemalo zabudnúť na zámer spoločnosti HB-Reavis vybudovať v tesnej blízkosti s areálom Cvernovky areál autobusovej stanice. Mestská časť Bratislava-Ružinov v súčinnosti
s mestom by mali tieto dva veľké zámery regulovať územným plánom zóny a koordinovať, keď už pre nič iné, tak len pre nás Bratislavčanov, ktorí tu chcú žiť. Nemalo by sa pripustiť ani tolerovať, aby podnikateľské zámery určovali kvalitu okolitého prostredia, ani to, čo a ako sa v tomto území postaví. Pravidlá pre výstavbu sú verejným záujmom. Je spoločenskou nevyhnutnosťou, aby bol vypracovaný územný plán zóny, ktorý má obstarať mestská časť Bratislava-Ružinov.
Developer žiada búrať
Areál Cvernovky má historickú hodnotu. Ing. arch. Peter Žalman na margo hovorí: „Na to, ako treba pristupovať k Cvernovke, treba mať zdravý rozum.“
Keď sa minulý rok začali v súvislosti s ňou archívne výskumy, odborníci prišli na veci, ktoré pamiatkari v roku 2007 ešte nepoznali. Dnes je už zrejmé, že viaceré objekty, odsúdené spoločnosťou Hamiltongroup na zánik, majú nespochybniteľné pamiatkové hodnoty. Výpočet pamiatkových hodnôt, ktorý bol podkladom zdôvodnenia vyhlásenia objektu PRADIARNE za Národnú kultúrnu pamiatku (NKP), sa vo veľkej miere týka aj objektov ÚPRAVNE a FARBIARNE aj preto, že sú dielom návrhu jedného architekta. To znamená, že pamiatkové hodnoty PRADIARNE, dnes NKP, sú vo veľkej miere identické s pamiatkovými hodnotami FARBIARNE i ÚPRAVNE.
Preto je aj pán Guldan presvedčený, že developer by mal tieto hodnoty vo vlastnom aj finančnom záujme rešpektovať a využiť. Cvernovku so všetkými objektmi, teda aj tými, ktoré by prípadne mohol chcieť developer odstrániť, naprojektoval začiatkom 20. storočia renomovaný viedenský architekt, cisársko-kráľovský hlavný stavebný radca D. V. Junk. Ak je teda objekt pradiarne vyhlásený za pamiatkovo chránený, mali by sa do takejto ochrany dostať minimálne tie objekty, ktoré Pamiatkovú úrad SR navrhoval vyhlásiť. Navyše, v súčasnosti je v jednom z nich nádherná kaviareň Cverna, skvelé kníhkupectvo Alexis a vedľa verejnosti slúži aj štýlová etno predajňa.
Pamiatkar a poslanec Patrik Guldan ako obyvateľ Ružinova si problém „adoptoval“ aj preto, že bojuje, aby sa výstavba v jeho mestskej časti regulovala a aby sa tak zachoval celkový záhradný ráz Ružinova. Ako tvrdí: „Developer by nemal určovať pravidlá hry pri výstavbe.“
Pán poslanec síce bol v predošlom volebnom období členom komisie výstavby mestského zastupiteľstva, no nepamätá sa na rokovanie komisie či mestského zastupiteľstva v Ružinove, v rámci ktorého by sa hovorilo o povolení developerovi na búranie objektov Cvernovky.
Čo si teda má občan myslieť o svojich volených zástupcoch? Čo viedlo starostu Drozda k tomu, aby takéto povolenie developer získal, a prečo o tom verejnosť nebola informovaná? Keby aj niekomu zlyhávala pamäť, záznamy by asi mohli osvetliť túto záhadu. Nakoniec, vo vyspelom Švajčiarsku sa napríklad aj na takéto otázky zvoláva referendum občanov.