Púť po železničných cestách Ružinova (2)

S tým zákonite išla ruka v ruke aj rozširujúca sa sieť železničných vlečiek do fabrík a do prístavu, ktorého význam tiež stúpol. V auguste v roku 1921 sa začala písať aj história Medzinárodných dunajských veľtrhov v priestoroch dnešnej Eurovey. Dodnes sa zachoval chránený objekt skladu s vežičkou a kúsok pred ním s končí aj železničná trať, ktorá tam privážala materiál z prístavu a iných končín Slovenska. Z Mosta Apollo je na tieto miesta pekný výhľad.

Nábrežie Dunaja a prístav ako dôležitý fenomén sa hneď, už v roku 1891, po spustení prevádzky na stanici Nové Mesto (Nivy) prepojili spojkou, ktorej dĺžka bola 3 km. Táto spojka už mohla slúžiť pri výstavbe prístavu na dovoz materiálu. Odbočovala z bývalej konskej železnice pri Mestskej elektrárni na začiatku Bottovej ul. a ľavým oblúkom prešla na Pribinovu ul. Po nej pokračovala k plánovaným bazénom, kde sa začínali koľajiská bazénov.

V Ružinove máme však aj ďalšiu Železničnú stanicu ÚNS (Ústredná nákladná stanica), ktorá vznikla pri prebudovávaní železničnej siete a uzla Bratislava. Stavala sa v rokoch 1969 – 1973, ale už v roku 1972 sa začala na nej prevádzka v nákladnej aj v osobnej doprave. Koľajisko stanice umožnilo zapojenie siete vlečiek najdôležitejších vlečkárov – Slovnaft, prístav a vlečky z priemyselnej zóny Mlynských nív. To spôsobilo, že  v máji 1972 sa ukončila osobná doprava zo stanice Nivy do Rusoviec a v novembri aj do iných častí Bratislavy. Stanica však ešte slúžila na nákladnú dopravu do roku 1984. Do prístavu sa tak vlaky mohli dostať už po novej trati zo stanice UNS do Petržalky cez Starý most, na ktorej sa vybudovala odbočka Bratislava-juh. Vyžiadala si to výstavba a životné prostredie Bratislavy. To sú však už novšie dejiny železníc a nášho mesta.

Jozef Lehocký
Snímky: Múzejno-dokumentačné
centrum ŽSR