Priskočila jar

Keď moja mama chodila do Učiteľského ústavu, dostali za úlohu napísať sloh o zime. Oslovila svoju spolužiačku, povestnú slohárku, aby to za ňu napísala. Spolužiačka sa pozerala z okna na padajúce snehové vločky a  chytala inšpiráciu. Povedala: „Píš si! Priskočila zima…“ Ďalšia veta jej už nenapadla.

Je máj a „priskočila jar.“ Rozkvitnuté parky, balkóny, z ktorých sa lejú kvety, ma vylákali do ulíc s malým vnúčikom, ktorý spal v kočíku. Jar zavoňala, na čerstvé lístie na stromoch ešte nestihol nasadať prach, balkóny sa zmenili na krásne arboréta. Už ako dieťa som bola presvedčená, že ľudia, ktorí žijú za rozkvitnutými balkónmi, alebo predzáhradkami, sú veselší, ako tí, ktorým kvety nerastú. Aj naša rodina bola na jar veselšia ako v zime. Mama povynášala z pivnice obstrihané muškáty, poukladala ich do okien, zalievala vodou, v ktorej bol namočený kurací trus. Zakrátko boli kvety veľké ako detská hlava a kdekto nám ich závidel.

S kočíkom som sa pristavila pri kostole, z ktorého práve vychádzala svadba. Usmievavá nevesta s usmiatym ženíchom. „Nemali by sa brať v máji,“ spomenula som si na starú poveru. Tá hovorí, že máj v ľuďoch rozbúri lásku až tak, že sa celá naraz vybúri a na zvyšok života z nej neostane nič. Som poverčivá a radšej som sa vydávala v septembri.

O kúsok ďalej k nám pristúpila ženička s kytičkou fialiek. Roznežnená jarou som si jednu kúpila a zaplatila za dve. Vďačná ženička mi ponúkla ako bonus, že mi vyveští z ruky.  Pozrela sa mi do dlane, prechádzala prstom po čiare života, medzitým nazerala do kočíka. „Velice dobrá vec. Ukazuje mi, že vaša nučka raz velice veliká pani. Vydá za boháča a paničku doopatruje. Vy zemrete v spánku, bez bolesti, ale ešte vela vody preteče.“

Nepovedala som jej, že nemám v kočíku vnučku, ale vnuka. A možno sa mýlila aj v tom, že zomriem v spánku. Fialky som položila k spiacemu vnukovi do kočíka, nahla som sa nad neho a povedala: „Priskočila jar.“ Asi som to povedala príliš nahlas, zobudil sa a začal plakať. Je ešte malý, nerozumie po slovensky. Ale fialky mu to preložili a ich vôňa ho znova uspala.

Oľga Feldeková