Láska nie je o jednom dni v roku

V žiadnom prípade nechceme potláčať existenciu sv. Valentína a jeho úlohu v prospech zamilovaných. 

 

No treba si pripomínať, že aj bez skomercionalizovaného sviatka tu bola láska a pekné vzťahy medzi ľuďmi. Rozprávali sme sa o tom s manželmi Vinohradskými (na snímke), ktorí po ovdovení prežívajú už 20 rokov svoj druhý vzťah, z toho v spokojnosti žijú už štrnásť rokov v Ružinovskom domove seniorov.

Obaja majú z prvých manželstiev po dve deti, „ale 11 vnúčeniec je už našich spoločných, a tak to aj berieme. Tešíme sa už aj z piatich pravnúčat, ktoré sú našimi miláčikmi. Najväčšiu radosť majú, keď môžu u nás prespať. Sme spokojní, že nám osud doprial takto prežiť život. Dopriali by sme to každému,“ povedal pán Vinohradský.

A ako sa to vlastne začalo? Pani Vinohradská spomína: „Obaja sme bývali aj v minulosti v Ružinove na Trávnikoch, dokonca cez ulicu, ale nepoznali sme sa, až kým nás nezoznámila kamarátka. Od tých čias uplynulo už 30 rokov a 20 rokov od svadby. Dokonca výročie bude teraz, 19. februára, kedy sme sa brali, takže v tom mohol mať „prsty“ aj Valentín, keďže bolo krátko po jeho sviatku. Medzi Valentínom a výročím svadby má ešte manžel narodeniny 17. 2., takže dôvodov na oslavu bude až-až.“

Z pohody a zo vzájomnej náklonnosti, ktorú sme vycítili pri rozhovore, bolo však zrejmé, že tento krásny vzťah nezačali a ani neudržujú len sporadické sviatky. „Je to tak,“ pritakáva pán Vinohradský. „Kytičku môžete dať hocikedy, nemusí sa vyčkávať akurát na sviatok. Treba si robiť radosť stále, aj maličkosťami.“

Sviatok sv. Valentína nám tak opäť pripomenul, že láska nie je len o srdci, ktorého rôzne modifikácie sú v tomto období všade okolo nás, ale o dlhodobom zbližovaní sa. Veď aj Igor Timko v jednej zo svojich piesní spieva: ...čím vlastne človek ľúbi, keď srdce je len sval, tak povedz mi, čím iným, keď milovať som ťa mal...“

Text a snímka J. Lehocký