Aj o dvoroch v Ružinove
Svoju prácu považuje za neúnavnú komunikáciu. Treba rozprávať a argumentovať. To sú jej hlavné zbrane. „Potom však musia prísť činy, aby sme zbytočne nemlátili prázdnu slamu. A na toto si dávam osobitne pozor, aby sa naše dohody s malými aj veľkými investormi plnili,“ priznáva dáma, ktorá roky strávila vo viedenskej emigrácii po boku renomovaného architekta Dr. Ing. Jána Kočího. Ingrid Konrád si v súčasnosti pochvaľuje, že sa jej podarilo vytvoriť Radu hlavnej architektky mesta Bratislavy, kde sa s ňou za jedným stolom v pravidelných intervaloch stretávajú odborníci z mesta a zástupcovia mestských častí s investormi a ich architektmi. Nóvum je, že projekty sa od začiatku prerokovávajú spolu za jedným stolom. Snaží sa, aby grémium bolo čo najširšie. Chcela by odbúrať „chodenie po magistráte“ s tým, čo kto povedal. Nech sa projekt alebo investičný zámer diskutuje na začiatku za jediným stolom! V Bratislave môže prísť každý občan a informovať sa o veciach spojených s územným plánom, alebo zažiadať o zmenu územného plánu. Ingrid Konrád tvrdí: „My sme tu nato, aby sme povedali, čo je v súlade, čo sa dá zmeniť a čo je nepriechodné. Občanov nemôžeme o toto právo oberať.“
O politike s pozemkami
Jedným zo základov mestskej komunálnej politiky podľa tejto dámy, ktorá si mimochodom stále viac rozširuje svoje pole pôsobnosti a kompetencie, ktoré boli v uplynulom čase jej predchodcovi na tomto poste upierané, je politika s pozemkami. Ide o hospodárenie mesta s vlastným majetkom, čo považuje za základ hospodárenia mesta. „Mesto tu nie je iba nato, aby vyberalo dane a plnilo funkciu čistenia komunikácií. Jeho funkcia je starať sa o veci verejné a profesionálne hospodáriť s majetkom mesta. Starostlivosť o verejné priestory je nezastupiteľná. Doteraz sme mesto rozvíjali iba privátnym developmentom
a samotné mesto nestavalo skoro nič. Často sa v tomto meste predávali krásne plochy, z ktorých zostali zvyšné časti, útržky, ktoré sa dnes pokúšame predať.“ Myslí si, že aj toto môže priniesť osoh. Hovorí: „Napríklad, spojiť sa s investormi a postaviť na nich časť nájomných mestských bytov.“ Ingrid Konrád je poučená zo susednej Viedne, mesto sa musí budovať tak, aby vznikol mix bytov – byty vo vlastníctve, dedené generačne, ale aj byty nájomné, sociálne, ktoré privádzajú do štvrte vždy novú generáciu. Takto to funguje nielen vo Viedni, ale aj v Hamburgu a v iných moderných veľkomestách Európy.
O verejných priestoroch
Vo Viedni naša hlavná architektka absolvovala okrem nostrifikačných skúšok aj skúšku z architektúry verejného priestoru. Ako takéto priestory vníma v Ružinove? „ Na Trávnikoch som vyrastala od piatich rokov. Do Ružinova sme prišli do rozostavaného sídliska, kde sme sa ako deti hrávali vo veľkých rúrach, pretože začiatkom 60.rokov sa tu budovala technická infraštruktúra. Bývali sme na Narcisovej ulici, ktorá akoby tvorila veľký mestský dvor. Vznikol tak náš špecifický mikro priestor, s ktorým sa komunita indentifikovala. A tak je to v Ružinove doteraz. Dvory zohrali veľkú úlohu v živote ľudí, ktorí tam prišli možno z rôznych končín Slovenska. Ružinov si z veľkej časti tieto priestory zachoval, nie je postihnutý negatívnym zahusťovaním a tieto priestory majú stále veľkú kvalitu. Som presvedčená, že by bolo dobré, aby sa, ak by sa prikročilo k dostavbám, štruktúra doplnila
o nové typy zástavby. Aby v Ružinove postupne vyrastali aj menšie obytné domy, zástavba radového alebo átriového typu, ktoré by zaručovali generačnú postupnosť, kontinuitu, stabilizovali by sa ešte viac komunity, pretože by sa uspokojovali nároky aj pre odrastené deti s rodinami. Tak, ako je to v petržalských Slnečniciach, kde ľudia majú už inú kvalitu bývania ako v petržalskom sídlisku. Lebo väzby, ktoré si človek vytvára počas života, sú všade rovnaké. Ružinovské verejné priestory, žiaľ, trpia celobratislavskou chorobou: sú akoby neželaným dieťaťom, čo sa týka starostlivosti, nenesú kvalitu súčasnej architektúry a dizajnu. Lepším hospodárením mesta by mohol aj magistrát a mestské časti získať prostriedky na dotvorenie verejných priestorov.
Trhoviská budú iné
Ingrid Konrád sa plánuje venovať téme zmapovania verejných priestorov v hlavnom meste. Súčasťou verejných priestorov sú aj trhoviská. Trh však musí mať určitú architektonickú a urbanistickú hodnotu. Za ideálny priestor v Bratislave pre trh považuje nádhernú secesnú krytú tržnicu, ktorá sa však na tieto účely v súčasnosti nevyužíva. Hovorí, že iba málo miest v Európe má k dispozícii takýto skvelý priestor. Tomu však treba prispôsobiť komunikácie, aby mohlo byť zabezpečené zásobovanie, upraviť dopravnú infraštruktúru, vybudovať podzemné parkovanie, aby bola tržnica lepšie prístupná. Lebo stred mesta sa vyľudňuje a verejné priestory chátrajú. Na jeseň bude mať hlavná architektka hotovú štúdiu, ktorá sa týka vytypovania miest pre bratislavské trhoviská. Veľa verejných priestorov je v správe mestských častí, na ktorých sa odviedlo mnoho práce. Treba však dvíhať latku mestskému dizajnu. Aby Bratislava mala, aj čo sa tohto týka, svoj vlastný jazyk.
Eva Nová, snímky: Peter Leginský
